Terry Fox

Tak a máme za sebou nepredvídateľne úspešný 0. ročník vyššie uvedenej športovej akcie. Pre mňa sa začal i skončil o 16:00 hod. vo Vrbici, ale niektorý to potiahli omnoho dlhšie. Začal v sobotu a skončil v nedeľu. Išiel som tam rovno z postele. Úvodná zostava obsahovala nasledovné ksichty: Kečup, Nezmar, Osák, Hrušiak, Čúzzyslav, Šiflík, Zvratko a Pixla. Prvá, predštartovná runda bola veľmi nesmelá, len čo však začala účinkovať drisli sme úvodnú. Dohodli sa pravidlá: v každej knajpe jedno kolo - buďto "šnaps 0.2cl" alebo malé pivo (pozn. autora: keby sme sa poctivo držali, bolo by všetko O.K.). Zvolili sme Hrušiaka ako zapisovateľa dosiahnutých výkonov a vydali sa proti noci plný napätia - veď išlo o veľa! Hneď v druhej knajpe, Váhu, nás dobehol Dušan. Zhaltovali sme ho veľkým pivom zabrzdeným veľkou zelenou. Dali sme si účasť potvrdiť pečiatkou. Zahrali karty a pádili ďalej, tentokrát ku Kečupovi, zabudol doma mapu a buzolu. Odtiaľ sme už odtiahli s pomerne veľkým povykom len aby sme sa následne "vylodili" v Lodenici. Ešte predtým nasledovala tuším prvá telefonická kontrola Dušana Zuzkou, Zvratka Folkym, Osaka Zuzkou ... a prvé zorientovanie sa v terene - Napodiv sme zistili, že sever (NORTH) je momentálne na všetkých štyroch svetových stranách. Následný beštiálny vpád do Loďky zaznamenal iba slabé pohnutie na vetrákmi ošľahanej tvári čašníka. Že niesme žiadny "Cucáci" zistil až keď sme ešte za chodu objednali 9 pív a za hlasného rehotu ich vzápätí EXli. Nasledovalo prvé prvé posilňovacie kolo, 9krát utopenec (under water man). Hneď nato sa naša obsádka zvýšila na konečných 10 kusov - došiel Jano. Vzápätí sme ho "usadili" decovou demänovkou a pádili ďalej. A že je kraj okolo Zimného štadiona nebezpečný sme mali zistiť len čo nás po 50 metroch zastavilo Šport Bistro. Vpálili sme dnu ako stádo splašených bizónov. Tam nás na sekundu zastavila búrlivá zábava - tanec a tak. Bleskovo sme sa zabarikádovali v zadnej miestnosti (na tomto mieste by som chcel podotknúť že organizácia podujatia bola na vysokej úrovni, napriek pokročilej sobotnej hodine nás všade čakal prázdny stôl pre 10 osôb - ako ste to dokázali?), objednali zelené a piva (samozrejme že nie polovičné, ale poctivé veľké). Tu sme stretli nášho dlhoročného kamaráta z mokrej štvrte: Kosťu. Najhranejšia bola Kiršnerka, nasledovaná Ploštín Punkom. Celé sme to však vzápetí "zrušili" REDLom v podaní orchestra pre desať hlasov. Jano bol snami ešte iba cca. 30 minút a už spieval! Taku akceleráciu ešte nezažil. Vzápeti napadla Kosťu spásna myšlienka, bude sa pretláčať s Kečupom o 10 pív. A tak sme dostali tretiu rundu. Stav 6:0 na rumy. Zvratko bol ešte pomedzi to ešte prizvaný na jednu nerátanú slivku. Vzápäti sa Kečup pretláčal ešte dvakrát a čo nám prinieslo ešte 20 virtuálnych pív. Bistro sme opúšťali iba veľmi neradi a z dôvodu hlbokej časovej tiesne. Zanechali sme za sebou značne frustrované osadenstvo (dokázali sme s polovičným množstvom ľudí urobiť dvojnásobný randál) a Kosťu schuleného na okennej mreži, sediac na parapetnej doske, hľadiac neprítomným pohľadom niekam do neznáma. Nasledovala návšteva knajpy "vo dvore". Ešte predtým sa však naše teleso muselo bez strát presunúť krížom cez cestu E18. Vyzeralo to asi takto: všetci sme sa zhrčili na jednom mieste a na povel "teraz " sme ozlomkrky vyštartovali krížom cez cestu. Napodiv sa to všetkym podarilo na prvý pokus. Nasledoval neúspešný pokus o demoláciu isteho rómskeho stavania. Vo dvore to bola klasika, čašník z nás bol už o poznanie nervoznejší, my zase o poznanie veselší (pozn. autora: však nám ani pečiatku nedal). Jano sa dnu už nedostal - ostal von. Všetkým čo sa išli von vyčúrať hrdo vysvetľoval - "túto tyčku so vyblil Ja" a ukazoval pritom na šedý flak na šedom asfalte. Vzápätí v návale eufórie rozbil Nezmar ako prvý a posledný toho večera temer prázdny pivový pohár. Od tejto chvíle nás už ochraňovali jeho črepy a veru že mali čo robiť. Nasledovala viac než kilometrová štreka do Palúdzkej. Cestou sme sa stavili v Pizzerii len aby sme si vychutnali neskutočne skutočné vystrašené oči chúďatká Angeliky (pre nezasvetených, robí tam čašníčku). Našťastie sme sa vzápetí odtiaľ vysánkovali. Nasledovala poplašná správa že cieľovú krčmu "Povozník" už už zavieraju. Takmer všetci nekontrolovateľne vyštartovali a tých niekoľkostometrov doslova preleteli, len aby nezatvorili. Nepomáhali ani Kečupove námietky typu: "veď je tu iba povolená iba 40 Km/h". Samozrejme do záverečnej bolo ešte asi 30 minút. Povozník sme zvládli pomerne bezbolestne, samozrejme že nás odtiaľ opäť vyrazili. Jano opäť "hradoval" na prístavbe pred krčmou. V tomto bode začala spiatočná cesta počas ktorej sme stratili Pixlu. Ďalším obzvlášť dramatickým bodom na našej strastiplnej púti za víťazstvom ducha, bol most cez Váh pri hoteli Jánošík. Istý bližšie nemenovaný príslušník našho elitneho komanda (nemýliť z výsadkárom Zvratkom) zalahol na cestu stým že most je potrebné brániť proti utoku tankov akože jediný strategický bod v širokom okolí. Celé to nabralo na dramatičnosti keď sa ktomu pridal ešte jeden člen v dlhom čiernom Twíďáku. Nakoniec sa celá zapäklitá situácia vyriešila jedným stlačením detonátora... Poučenie: nehrajte často Hidden&Dangerous. Cesta z Povozníka do Klietky nam trvala cca. 1.5 hodiny! V kletke bol samozrejme Rockový koncert známej Mikulášskej skupiny ERB. Zapíchli sme to v nefajčiari, hneď sme zaznamenali dve full a jednu polo čelovku. Išli sme k baru kde sme za zvyšok banku, kupili X rezaných pív (za X v tomto výraze dosaď hlbokú neznámu). Pri tejto príležitosti nás vymákla celý večer trsajúca Nadežda alias Maďarka. Rovnako rýchlo sa však aj stratila len čo zistila v akom sme stave (chrumkavo prítulný). Na tomto mieste sme prišli o druhého člena našej obsadky Miňa H. Zasedel sa. Nemal to robiť! Nasledovala návšteva miestnej (cca. 00:30hod) Hamburgerovne. Kde som kupoval pre všetkých hod-dogy celú dobu som sa pripravoval na to že musí povedať: "bez horčice". Mal som to povedať dvakrát. Ani raz som to samozrejme nestihol. Čuzzyslav nechcel zo slovami že obsah jeho žalúdku je tá najväčšia premenná v galaxii, a tak že ho nebude predsa zbytočne sponzorovať. Nasledoval telefonát Andymu domov (liečil sa na Angínu) aby že nám ako išiel držať fleka do poľovníka, že už sme na ceste tam (pozn. autora: to je ale pohodlnosť)! V polovníku sme už iba dožívali, Maťo spal, Jano išiel k Ivanovi pozerať video (HAHAHA). Nasledovala poplašná správa že akože Ivo nemá doma nikoho... a tak sa celý húf (už bez Kečupa) presunul k Ivovi. Tomu museli asi vypadnúť oči, keď uvidel pre vchodom tú hulákajúcu sebranku. Zišiel dole. Zkonštatoval že sa nemylil. Jojo nás psychicky podporila, pribalila nám Ivu a jemne nás nasmerovala k Maťovi. Ďalší zaujimavý bod bol keď nás prišiel zobrať na rachmaninko TAXI a zo zástavky sa na neho vyrútilo 8 (slovom osem) značne veselých ksichtov. U Maťa sme už iba stihli "opraviť" počítač a zjesť zmrzlinu... a zrazu bola nedeľa ...

Meno	Vrbica	Váh	Loďka	Šport	Dvor	Povoz.	Klietka	Hamb.	Poľovník	No.	Sklo
Kečup	P	P	PU	PPŠ	P	P	P	*	P	10
Osák	P	P	PU	PPŠ	P	P	P	*	P	10
Šiflík	P	P	PU	PŠŠ	P	P	X	*	P	9
Maťo	š	Š	šUU	PŠŠ	Š	P	X		X	8
Miňo	P	P	PU	PPP	P	P	P			9
Dušan	Š	P	PU	PŠŠ	P	P	X	*	P	9
Zvratko	P	P	PU	PŠŠŠ	P	P	P	*	P	11
Jano	X	X	ŠŠU	PŠŠŠ	P	X	P	*	P	10!
Nezmar	š	Š	PUU	PŠŠ	P	P	P	*	P	10	*
Pixla	P	P	PU	PŠŠ	P	P				8