Huty -- 14. - 17. september 2000 - V znamení olympijských hier

Štvrtok: škrabeme sa cca. siedmy na Červeneckú kolibu, cestou sa znažíme odhadnúť či prídu ešte Jojo, Ivan a Maťka alebo iba Erik. Už sme hore hodnú dobu a nikde nikdo. Keď sme sa už zmierili s tým že nepríde nikdo, prichádza Šiflík, nasledovaný Kečupovcami. Neskôr dorážajú i Jojovci s Maťkou. Nasleduje prvý výstup na kopu. Medzi tým prichádzajú traja adolescenti z LM, že akože variť na kolibu guľáš, a že nás tu teda naozaj nečakali. Druhý výstup na kopu doznel a nálada kulminuje. Už je hodne po polnoci a určitá nedefinovaná skupinka robi všetkým spiacim i bdiacim kukučku (co čtvrt hodinu), vzápätí sa rozhodnú že budú traverzovať strechu koliby a tak traverzujú (ešte že tam nebol Rosťa). Torzo spomínanej skupinky sa nakoniec vyberá spať niekam pod malú kopu. Ešte predtým však skrývajú všetky možné páry topánok kde sa dá najlepšie vonku. A potom už naozaj miznú v lese (je niečo pred štvrtou hodinou rannou). Vzapätí začína pršať, zrejme aby topánočky podrástli, určite už tlačili, Naďu určite.

Piatok: ráno začína po obvyklej rozmrazovacej kúre až zurivo pracovne. Makáme na chate - obkladáme steny sklenou vatou - bude že tam teplúčko! Ženské zatiaľ pomáhajú z varením obeda a kávy. Odchádzame tesne pred obedom - kurz Sivý vrch (1805m) a potom dóóóóle na Huty. Cesta je to írečitá hlavne na početných reťaziach kombinovaných z blatom a mokrými skalami. Príchod na Chajdu je načasovaný vynikajúco a hajde do knajpy.

Odhad počtu osadenstva je niekde medzi 10 a 20 hlavami. Bol, už teraz nás je cca. tridsať! Diana sa chytá za hlavu, my za pečene. Krčma je po vlažnom úvode rozžeravená do biela, to akože od všetkého. Peter (Šulc) a Peter (Šiflík) sa navzájom pokúšaju dostať do Alfy. Úspešne ju dosahuje najprv prvý a neskôr i druhý spomínaný. Ten prvý sa znej ešte stíha z posledných síl dostať, druhý už nie (ešte že máme to naše EjTýBlí). Zábava vrcholí, záverečná je už pasé, mandolína sa hrdí už iba polovičným množstvom strún. Krčmár má značne schizofrenickú náladu, najradšej by to už zabalil ale nôžky mu ihrajú. Tancuje sa vo veľkom. I Plocína - stav je porovnateľný so sobotou v Mohelnici. Prichádza potrundžený kvázi poľovník a na otázku, "že či si nejdem zatancovať", ho navigujem smerom na naše ženské v kúte. Záver je ešte dosť dramatický. Chlopi v počte tri sa ešte pokúšaju vymámiť od krčmára, krčmárky a i jej sestry aspoň rum, rumíček ... malú smrštičku. Nedá sa. Vonku netušiac Naďu skrytú za prvým domom a stav Krakovho vedomia nasadáme do presláveného Fikapu a vyráže plynulými prískokmi na vzdialenu chatu. Míňajúc za sebou nešťastného krčmára i udivenú naďu strašiaco-čakajúcu za prvým domom. Čo bolo ďalej nieje presne známe, pretože vzápätí hromadne hynieme v prekúrenej kuchyni na následky predošlých udalostí.

Zrazu je sobota ráno. Máme obavy o krčmára a tak ideme do krčmy. Kde nás už čakajú všetci známi.

Po malej predohre vyrážame na Kvačianske Mlyny spolu s kamarátkou domácou  slivovicou.

Je tam úchvatne, kúpeme sa vo vode, fotíme a zúrivo abstinujeme.

Večer sme opäť na chate, začíname nesmelo ale gradujeme. Vonku leje ako už dávno nelialo. Tož sa treba okúpať. Začína zvratko a tuším Rosťa. Ani nevedia čo spôsobia o chvíľu. Zamknuté dvere na chate dávajú znať že vonku sa deje niečo veľmi neobvyklé. Vyskakujem von oknom a naozaj. Vonku sa na daždi sprchujú "na holofojtoša" spomínané osoby a možno ešte aj niekto iný za prísneho dozoru Diany. Hmm, to je teda hodená rukavica, hovoria si zrejme viacerí, pretože čo nevidieť je vidieť kopec bielych zadkov. A tancuje sa. Tož takto sme mali na Prazdninách v Telči99 oslavovať zatmenie slnka! Keď sme v najlepšom, ktosi navrhuje že by sme mali konečne zájsť do krčmy, že sme tam akože neboli snáď už aj zo dve hodiny. A tak sa vyberáme. Dosiaľ usmievajuco-postávajúca Diana v okamihu pochopí o akýže to precedens to tu kráča a z posledných síl vlastným telom blokuje bráničku za ktorou je už šírošíry svet. Napriek tomu že už je niečo pred polnocou sme plný života a tak aspoň pózujeme na fotografiu do PlayBoya. Nasleduje akcia o ktorej viem iba z počutia a posledných dozvukov - vodka a'la prírodné balenie. Môže byť. Končíme neskoro po polnoci pri Elánovkách a Tublatanke, konštatujúc že ešte furt je začo sa biť a prečo žiť. Noc je strašná a myslím že i sardinky v konzerve sú na tom ďaleko lepšie než my keď sme sa ráno budíme.

Nasledujú všetky tie nepopulárne chody nedeľného dopoludnia a už aj vyrážame plný dojmov na zástavku SAD v uctyhodnom počte 27 kúskov. Tu sa konajú samozvané "Olympijské hry", alebo skôr paraolympiada, kde ako lopta-oštep-disk vystupuje Zvratko v jednej osobe. Príchod do LM a pobyt na stanici ŽSR ešte koreníme "zošnurovaním" sa a následnou návštevou WC systémom 8in1 (t.j. ôsmy za dve koruny). Hajzel baba je z toho úplne na sračky. Záver sa koná vo dvore pri pive Šariš (ženy a detí sa zbavíš).

Toť fsjo, folks!

21. september 2000, Nezmar