Ako bolo v Slovenskom Raji ...

Nikdo tomu neverí, ale naozaj napriek všetkým ocakávanie takmer nepršalo = vôbec sme nezmokli, ak nepocítam od potu.

Piatkový úvod sme si odbili v "Urbárskom dome", kde sme ucily 2 Poliakov (on a ona) spievat Jarka Nohavicu. Vraj sa nám to aj podarilo. Niekedy okolo 23:00 sme sa pobrali z Hrabušíc do kempu na Podlesok. Presun bol prevedený bez nejakých väcších strát akurát sme v návale eufórie "zabudli" odbocit do kempu. Zbadali sme to až podla cúvajúceho autobusu ktorý bol na tom podobne. Museli sme sa vrátit cca. 100 metrov. Ponekud húr boli na tom Osák a Yogi, tí to prebehli udajne až o niekolko kilometrov.

Na tej istej ceste sa stala ešte jedna nepredvídaná udalost - Nezmar zmorený rokmi tažkého vandrovania, batohom a tlakovou nížou nevydržal a protestne zavrtal celom do asfaltu (podla jeho tvrdení to bola naopak cesta, co sa mu znenazdajky postavila do cesty) nacož sa mu tak rozsvietilo v hlave, že si chvilu myslel že je biely den...

Sobotné ráno nás privítalo teplým a slnecným pocasím co bolo vzhladom na náš stav dost namáhavé a bolestivé. Po trojhodinovom maratóne cez Suchú Belú a spol. pomedzi Českých turistov každého veku a pohlavia, sme konečne zakotvili na Klaštorisku ...

O tom že chlap zablúdi iba v momente keď sa dá viesť ženou som sa musel opäť presvedčiť v momente, keď som z Dianou zliezal z Kláštoriska aby som stihol Festival v LH. Na moje opatrné upozornenie že "asi" niesme tam kde by sme mali byť odpovedala iba mávnutím ruky... Pri tabuli s nápisom: Varovanie horskej služby: neskracujte si chodniky! som sa dušoval, že by ma to ani nenapadlo. No náš chodníček viedol namiesto na Podlesok, hranou kláštorskej rokliny. Museli sme sa ponáhľať a tak som terénu nejak nepripisoval význam ... miestami to bolo zrelé na zlaňovanie ... no a samozrejme na konci rokliny sa z ničoho nič vynoril úplne nenápadne, úplne nápadný, originálny chodník ako hovoria horolezci: "taká obyčajná dvojka". Nasledoval prechod prielomom Hornádu (original: trvá 75 minút) za 40 minút. Bol mokrý a šli sme "proti" smeru. Tie úvodzovky sú na mieste - nikde sa nepíše, že je to jednosmerka, ale skúste si to !!! Proste z Klaštoriska do Hrabušic Knajpy sme zašli za rekordných 1:25 hod - okľukou. Keby sme trikrát nestratily značku tak určite zablúdime.

21. jun 1999 <N>