Začnem priamo ako bolo - bol to nárez, aký tu už nebol pár týždňov a pekných pár ďalších nebude. Jedným slovom TURBO. Ak platí že festival robia ľudia a nie ostatné drobnosti ako je program, tak tentokrát to platilo na celej čiare.

Štvrtková cesta (10 ľudí v jednom kupé), ktorej som sa bohužiaľ nezúčastnil bola tak akčná, že väčšina ľudí si ju od istého času ani nepamätá! Hudobne začali GALAPROGRAM skupina JAVORY. Kapela to známa predovšetkým staršiemu osadenstvu. Nasledovali Nedvedi atď. Ale to som už dávno rozjimal v kempe spolu s Ivčou a Vyškofákmi. Nasledovalo množstvo situácii ktoré buďto majú iba slabý zvuk alebo poväčšine žiadny. Postupne sa stráca v priebehu posledného 41 minút trvajúceho koncertu Jarka Nohavicu aj obraz. Do tejto chvíle sa prakticky nič neobvyklé neudialo. Berem batoh a odchádzam spať na určené miesto. Jediný veľký stan na konci štvrtej kolmej uličky za veľkým stromom. Spím. Je niečo po druhej hodine rannej. Zrazu sa budím na rachot a neznáme hlasy. Niečo tu nehrá. Ano, náš stan je oranžový a ten pred ktorým spočíva moja telesná minischránka je vo svetle baterky úplne náhodou zelený. Nasleduje identifikácia neznámeho prišelca, to ako mňa, tlupou domorodcov tvrdiacich, že stan bude z najväčšou pravdepodobnosťou ich ... Nevadí pretože začína kolovať v poradí víno, burčiak, víno ... Jedná sa presne o jednu babu, Majku. Plus bližšie nedefinované množstvo chlapov. Až do skorého brieždenia preberáme témy od festivalov až po základy ľudského bytia. Všetko zakončujeme hlasným Budíčkom. Tento vzápätí všetci ocenia ako najväčší bordel v okruhu 40 kilometrov a v podstate máme šťastie že sa nikomu nechce vstať z vyhriateho spacáčiku, aby nás umlčal (napr Pixlovi). Prebudenie je strašné (burčiakova hlava) - to vám proste v hlave narastie ďalšia podobná ale menšia hlavička a tá chce ísť strašne von). Nasleduje zrýchlený presun do mesta Piešťany. Vedie nás Pixla ktory to tu pozná a ideme skratkou známou pod názvom - najdlhšia možná spojnica z bodu "A" do bodu "B". Kupeľné centrum je naozaj krásne. V podstate niečo na spôsob Karlových Varov ale omnoho menšie. Na spiatočnej ceste stretávame torzo skupiny úsvit. Narýchlo zorganizovaná návšteva miestnej pouličnej hospúdky končí v trojici: kolega Hrušinsky, Robo H. a ja. Debata je mimoriadne plodná a ďalekosiahla. Námatkou vyberám iba jedno Robovo suché konštatovanie: "Mám už 27 rokov a furt som na mladé baby. Viete čo som si už vytrpel - štyrikrát som maturoval, štyrikrát robil vodičak, a stejne si nakoniec tú smotanu po mne zlízol niekto iný". Akurát k tomu dodávam - ako keby si mi z duše hovoril - len to nebolo štyrikrát.
Uff, večer sa vyberám na PREDPOSLEDNÝ RUM s našimy ale bohužiaľ ich hneď strácam ... Pred polnocou prepadávam v Mišovom stane neznámu babu. Nevidím jej do tváre ale hlas má veľmi prijemný - po chvíli sa s nej vykľuje Lenka z Podbrezín - ach, aký je ten svet malý. Následne ešte s ňou a Koľjou traverzujeme vybrané putyky debatujúc o všetkom, o márnosti bytia, chabosti telesných schránok, veľkosti ducha, márnej láske a čiernom pive.

Opäť nasleduje ráno - tentokrát sobotné a s ním jedna novinka. Akosi sa nám rozpršalo, koťuha jedna. Ľudia sa začínajú nepokojne mrviť a napokon sa niektorí rozhodujú pre predčasný únik. Poniektorým to dokonca vyjde. Ale my (znovu najdený Majo a Salónka zo Žiaru, Peťa, Janka ...) ich už pokojne sledujeme spoza pohára s penou. Mašíruju von z tábora v dvoj a viac stupoch a sú charakteristický zmoknutými pohľadmi hoci už dávno neprší. A naozaj, len čo sa za posledným kusom pomyselne zavrie brána kempu, z ničoho nič najprv nesmelo ale vzápäti na trvalo, vykukne radostné slniečko na modrej oblohe. Ale to je tu už znovunájdený Zvratko s mojou znovunájdenou 500-korunáčkou za ktorú sa nam okamžite darí znovunájsť včerajší deň, t.j. zvieratko zvané opica. Jedným zo zásadných bodov nasledujuceho programu je veľmi chabý pokus o výuku Country tancov. Bavia sa všetci, tancujúci pri pohľade na susedov, susedia pri pohľade na CALLERa, prizerajúci pri pohľade na tanečnikov, iba ten pán CALLER, čo nás núti nekoordinovane udržiavať telá v chaose sa jaksi nebaví. A tak to na nás skúša ešte raz o niekoľko hodín neskôr a s ešte horším výsledkom. A už je tu posledný večer a sním i pokus o tanec spolu s big-bandom Alana Mikušeka. Zostava je írečitá - Majo, Salonka, Lubec, Ja, Aďa, Evka, Janka, Peťa a Luskáčik. Posledne menované sú správňačky z LM, ktorým vôbec netreba vysvetľovať čo je to zábava a ako sa to robí. Obzvlášť exceluje Luskáčik alias Juliet. Takto nejako musela vyzerať naša Eterická Bytosť vo svojich 16-tich rokoch. Inak si to veru neviem predstaviť. Postupne sa definitívne končí posledný koncert tohoročnej Lodenice. Na lúke ostáva už iba pár osôb unavených nadbytkom spoločenského styku a my. Ideme bufetiť. Je zima ale vôbec to nevnímame. Noc je pretkaná ľudským porozumením, tužbou po nepoznanom a nevyslovenými prianiami, ktoré neutíchajú ani ráno, keď končíme festival na brehu Váhu na hojdačkách, podobne ako to robievame roky v Mohelnici. Za hradbou oblakov je tušiť prvé zlatisté ranné lúče slnka. Ticho rušia iba občasné zvuky labutí spiacich na hladine. Ospalý rybár sa prebúdza na krátky ohňostroj, to niekto zistil že ešte má zvyšnú pyrotechniku. V kempe je ticho, na nohách je iba pár ľudí, je smutno, hovorí si to i počasie a začína smokliť. Naša trojica odchádza statočne na Stopa. Takto definitívne končí náš festival.

---

Myslím že na tomto mieste už môžem zhodnotiť, čo sa mi na festivale Country Lodenica 2001 pačilo i nepáčilo. Budem sa snažiť byť objektívny a pojde iba o môj názor s ktorým asi väčšina ľudí nebude súhlasiť. Flákam sa na podobných akciach už viac než desať rokov a tak mám zo sebou tých predsudkov už hodne. Prvá a najohromujúcejšia vec boli samotný ľudia. Bol to festival mladých, a v zemi ako je Slovensko, ktorá je v porovnaní zo susednými Čechmi ešte doslova mláďa. Na všetkých bolo vidieť že je to pre nich niečo nové, neonosené a vôbec sa všetci zdali byť menej unavený podobnými akciami ako je to vidieť u západných susedov. Lodenicu môžete brať právom ako synonymum pre najväčšie podujatie podobného druhu unás. Prvou vecou čo ma však zarazila bola neskutočná "KOMERCIA". Vo všetkých stánkoch v kempe sa predával IBA BUDVAR (trebars aj z pípi značky Šariš), iba do pollitrákov, niekto dokonca tvrdil že vraj aj nealko vám dajú iba spolu s ALKO. Ale to sa mi už ani veriť nechcelo. Ceny za jedlo boli v niektorých stánkoch neslýchané: 18cm dlhá klobása hrubá ako chlapský prst, tri kusky chleba a pľuvanec horčice za bratru 83,- Sk!!! Potom nechápem prečo môžu napr. na Prázdninách v Telči počas koncertov predávať pred zámkom napr. zemiakové placky po 8,-Kč a pollitrák čapovanej limonády za 10,-Kč??? Ale poďme k hudobnému programu - bol fakt našlapaný! Kapely sa menili v rýchlom slede. Ale za akú cenu! Prakticky neexistovali prídavky. Robert Křesťan to po príchode okomentoval slovami: "máme nato 37 minút, a začali bez slova hrať ...". Inak špičkový Vidiek, doslova prevalcoval po ňom nasledujúce kapely. Myslím že tu by mali isť reči o tolerancii hudobných žanrov bokom. Neviem si predstaviť že by trebars na júlovej Trenčanskej POHODE vystúpil napr. Žalman. Koľko je festivalov pre nás a koľko je festivalov pre stredný prúd. Prečo si kazíme aj to málo. Organizátori POHODY aspoň vedeli čo sa dá skombinovať a čo už nie. V čom bol ten Vidiek otrasný? Ľudia ešte dvadsať minút z nasledujúceho koncertu Janouška vykrikovali, že chcú Vidiek a nie jeho. A chyba nebola podľa mňa v nich ale v tých čo niečo takéto v programe dovolili! Myslím že k podobným omylom ako bola posledne menovaná kapelka alebo Kirschnerka, prinútila organizátorov snaha o prilákanie čo najväčšieho množstva platiacich účastníkov. Je možne že keby sa rozhodli inak, tak by prišli o možno tretinu účastníkov menej. Naopak, možno to bola iba skrytá zámienka ako Slovákom ukázať že kdesi na zemi existuje aj niečo iné ako slizký Nedvedi. Že je niečo také ako napr. Vlasta Redl a iný muzikanti, alebo že máme aj amatérske skupiny, ktoré si zaslúžia obdiv. Iným "zážitkom" bola nadutosť až povýšenosť skupiny BUTY, zato však nemožno viniť organizátorov. Nevyžehlili si to ani záverečnými fajnovosťami. Kiež by to bola pravda a na buduci rok by tam už hudobná "komercia" neuzrela svetlo. Všadeprítomná najatá ochranka bola naozaj potrebná pre udržanie poriadku. Ale arogantnosť a doslova vymletosť niektorých členov ochranky i k inak slušným ľuďom bola donebavolajúca! Posledná vec čo udierala do očí bol prakticky neexistujúci vedľajší program. Niektorí teraz budete oponovať že bolo ryžovanie zlata, že sa učili tance, že sa premietali na plátno kovbojky. Zadržte, nešlo o nič než lacné pozlátko na zatvorenie úst. Keď filmy tak pre všetkých a poriadne - nie lacný brak - viď každoročná filmová miniprehliadka na Mohelnickom Dostavníku. Keď tance tak poriadny Country Bál, tento druh zábavy nechýba na takmer žiadnom podobnom fesťáku. Miesta i prostriedkov bolo dosť. Chvíľami som mal pocit že ide o nafúknutú GalaShow bez pointy a bez duše. Koľko ľudskosti a pohody sa dalo zažiť napríklad na tohoročnom Country Weekende na Šuňave či na prvých dvoch ročníkoch Prešovského Sigordu. Naopak pozitívne hodnotím vstupy tanečnej skupiny MARYLAND - boli fakt dobrí a patrili tam. Perfektný boli podľa mňa tiež páni konferencieri - veci znalí a ani humor im nechýbal. Neviem čím to je ale ukončenie festivalu v noci zo soboty na nedeľu nieje moc štastné. Keď sa v nedeľu ráno človek zobudi, hneď ho prepadnú depresie, že niečo pekné skončilo, že už treba isť domov, že zajtra kurvadrát treba dokonca do školy. O koľko by bol lepší tzv. koniec do stratena. Veď aj triezvieť sa musí opatrne a s rozvahou! Sú akcie kde to tak beží a naozaj to funguje. Na záver akurát prajem organizátorom veľa úspechov v budúcich ročníkoch - zorganizovať tak kolosálnu akciu musí byť fakt náročné.

Ak sa vám tieto slova zdali prehnane kritické nezúfajte a hlavne si nedajte pokaziť ten dobrý pocit čo vo vás zostal, ten je najdôležitejší.

Majo

PS: Tento týždeň cez víkend bude v Prešove FTC festival Sigord 2001

REAKCIE

From:Peter

Vrátim sa ešte k článku z Lodenice. Určite by som chcel každého, ale ozaj každého vyviesť z toho že festival svojou dramaturgiou chce sklznuť do komercie. Kdo chodite po festivaloch hlavne u našich susedov mohli ste si všimnúť podobný pokus v Strážnici na festivale Slunce. Určite to je festival ktorý v budúcnosti môže doslova prevalcovať aj vyhlásenú Zahradu, ale aj opačne ľudia ho môžu odmietnúť. Prvé dva ročníky dávajú za pravdu skôr tej prvej možnosti. Pôvodná myšlienka CL a aj samotný nazov Country totiž znamená podstatne viacej ako klasickú country hudbu znamená krajnu, národ a aj podnadpis prvej lodenice bol prehliadka narádnej hudby. Prve dva rocniky festivalu som vyber interpretov robil ja a preto tam boli len folkovy a country interpreti. Tento rok po tom co som sa zacal venovat inej akcii pod nazvom Truck country sa venoval plne dramaturgii kolega Igor a práve on inklinuje k festivalu typu Slunce t.z. bezžánrovému festivalu. Jeho úmysel vôbec nebol urobiť z festivalu komerčák a naťahať tam podstatne viacej ľudí, mal skôr iné problémy dostať na festival aspoň toľko ľudí ako v r.2000 pretože podobný pokus ako on urobili v Sigorde a z pôvodných 4000 navštevníkov ich tam bolo minulý rok ani nieje polovicu. Tento rok sa v Sigorde ukáže či má festival podobného typu u nás miesto, alebo či a to je otázka druhá neprichádzajú podobné festivalu moc skoro na slovenského nepripraveného diváka.

Som rad ze si sa ozval. Takto si mozeme v klude porozpravat a mozno aj aj uviest na pravu mieru niektore tvrdenia. V PRVOM RADE SI NAOZAJ VYSOKO CENIM USILIE STABU! Bezny smrtelnik si naozaj moze iba predstavovat co vsetko obnasa spachat festival podobneho druhu. Ja tu vidim dva prudy: bud sa nechas prevalcovat alebo prevalcujes sam. Mastodonty typu Zahrada (ta stara straznicka) vecsinou vyhynu po X rocnikoch sami. Myslim si ze je to tym ze nemaju pointu, ziadnu pridanu hodnotu. Ale to je iba moj mozno prepäty nazor. Co sa tyka Sigordu tak mam taky isty nazor ako Presovsky kamarati - smrtiace bolo rozhodnutie o premiestneni festivalu z oblasti Zlatej Bane v slanskych vrchoch do centra mesta. Teraz tam mozu uz naozaj pozyvat iba same hviezdy POPu a budu mat zaruceny uspech a splatia vsetky dlhy ktore si urobia. Akurat povodna myslienka - robit festival dobrej hudby a pohody - pre ludi ako sme my - je uz davno prec. Jednu vec si uvedomujeme vsetci dobre cesticka medzi zadlzenim sa, poloprazdnym hladiskom (velmi neprijemna vec ktora sa robi vecsinou iba raz - posledny) a programom ktory zdvihne zo stolicky 10000 ludi vsetkych chuti, je velmi uzka. Co radsej pohodovy, vyvazeny festival s rizikom alebo .. Veru neviem a ako niekto kto to robi, to budes urcite vediet lepsie. Ja zase ako publikum budem vediet najlepsie ako sa kedy a kde citim. To s tym nepripravenym Slovenskym divakom je obrovska pravda, ktoru si kazdy rok uvedomuju jak organizatori tak mi co nam nieje vsetko lahostajne.

Este raz dik za nazor

Majo

V článku O lodenici spomínaš festival v Telči. Nesmierne si Medveda vážim, ale to čo som videl a zažil na otváracom večeri obrátilo môj názor na tento predtým prekrásny, fantastický festival na boľševickú akciu typu osláv 9.mája chýbali iba pionieri v šatkách. Na nádvorí zámku ma totiž okrem ľudí z plecniakmi a skutočnými fandami folku zaskočili stoly z vyberaným vínom a tabuľkami s označením pre sponzorov pri ktorých väčšinou sedeli ľudia, ktorí tejto hudbe vôbec ale vôbec nerozumeli a počas celého večera sa bavili. To už nehovorím, že tomuto všetkému predchádzalo verejné akože slávnostné otvorenie v záhrade zámku kde paničky vo večerných róbach stáli medzi trampmi rozdávalo sa šampanské a boli švédske stoly. Tomuto hovorím skutočná komercia tá piešťanská bola o tom, že možno 2 - 3 komerční interpreti, ktorí stáli strašné peniaze a mohli sa postaviť na pódium s fantastickým zvukom bez akéhokoľvek väčšieho sponzora (to čo sponzori prispeli to by nebolo ani na menší dedinský jarmok)vďaka strašnému úsiliu celého štábu, ktorý počas 2 mesiacov nepoznal oddych, voľný víkend a ktorý sa nakoniec na výsledok festivalu musel poskladať by vedeli niečo od srdca povedať tomu kto by im do očí chcel dnes povedať, že to bola komercia.

Aj mas pravdu aj nie. Tie vecierky pre sponzorov su naozaj metlou Telce a myslim ze najviac zeru Medveda samotneho. Ved ked kapelu ako je CimballClassic nemoze clovek pocuvat kvolihlasnemu rozhovoru vyfinteny paniciek, ktorym ta hudba, potom je to fakt na grc. Zrejme Ti sponzori dali viac nez je bezne. Bude velmi zaujimave sledovat ako si s tymto na buduci rok poradia. Inak na uvodnu chostinu chodim nepravidelne uz par rokov a tato bola najstrasnejsia - co sa tyka komercie. Davam Ti plne za pravdu. Ty zase musis uznat ze nasledovnych 14 dni (boli sme tam cca. 10 dni) uz toho malo z komerciou (fuj, ake strasne slovo) spolocneho naozaj pramalo. Ozaj, co si Ty osobne myslis o kapelach ako je vidiek a Kirschner. Hovoris ze stali strasne prachy o com nepochybujem. Mysli si ze to bola dobra investicia? Jedno je jasne, keby tam neboli tak je pocet navstevnikov trocha iny, asi aj vydavky na kapely, a mozno by viac zostalo na nieco ine (pozor na nic nenaram, iba sa snazim premyslat ako by to dopadlo). Opet tvrdim ze Ty to musis vediet najlepsie a urcite si to tvrdo zvazoval a vies o dovodoch ktore my ani netusime. My sme len divaci, mozno narocnejsi, ale iba prizerajuci sa. Divadlo robis Ty. My komentujeme. A Ty mozes v buducnosti, ked sa raz budes o niecom rozhodovat, mat zas o jeden dovod/nazor viac. Citim ze sa Ta moja kritika dotkla osobne. Mrzi ma to, pretoze som urcite nemieril na nikoho osobne. Nepochybujem ze ste si to vsetci oddreli. A teraz sa vam tu niekto snazi nahovorit ze to bolo cele na dve veci. Nebolo.

Majo

• Čítajuc si tak minolťácku konferu zazdalo sa mi niečo známe, povedomé a domovom voňajúce. Aspoň už viem čo znamená v angličtine slovíčko MARMOT.
• Oficialna stránka Mikulášskeho folkového lídra - http://mince-vo-fontane.host.sk
• Dnes by mali prísť xichty z dovolenky zo Salerma.
• 1. Úvodnik
  2. Hostina
  3. Blairwitch
  4. Kachnovačka
  5. Pískárna
  6. Cesta do Telče
  7. Nezmari a tak ďalej
  8. Preteky
  9. Rožmberk
  10. Krumlov
  
• A ešte prázdninové udalosti v obraze.

Where we are living!
( Liptovska kotlina )

 

Správa zo Sýrie

Cauko Nezmar !

Museli ste to teda riadne roztocit na tej Vltave!!
Docital som sa sice len o vlanajsom dobrodruzstve, ale
zivo si viem predstavit ako ste "radili" tento rok. Ja
som sa vcera vratil z stvordnoveho vyletu po Syrii (by
the way prveho po osmich mesiacoch!!!). Boli sme tam
ja, Tibor - moj novy kolega (prisiel v maji) a Oto -
moj stary kolega. Nabehali sme 1700km a bolo to
supeeeer!! Presli sme stredom Syrie do Palmyry. Su tam
fantasticke zrucaniny z rimskej doby. Prezrel som si
ich na prave poludnie v uzasnej horucave, raketovym
tempom lebo som mal v patach domorodcov ktori ma stale
otravovali s predajom rozneho haraburdia. Maju
nevycerpatelnu trpezlivost a neodradi ich absolutne
nic. Z Palmyry sme pokracovali takmer az k irackej
hranici do Deir Ez Zor, mestecka na brehu rieky Eufrat
(Al Furat). Tam sme si dali v neuveritelne spinavej
kaviarni pravu arabsku kavu (ahoe). Tiahli sme popri
toku Eufratu na severovychod a na vecer sme zakotvili
pri mestecku Ar`Raqqa. Na brehu rieky arabi umyvali
nakladaky, 20 metrov dalej sa kupali cele rodiny a tak
sme si povedali, ze po osmich mesiacoch sme aj my dost
odolni voci vsetkemu a tiez sme sa vykupali. Prud v
Eufrate je na toto rocne obdobie prekvapivo silny a
tak po chvili plavania nas to trochu odnieslo od nasho
placu. Tibor Marko zistil, ze by mal popracovat na
kondicke lebo ked vyliezol stastne na breh bol na
konci svojich sil. Rozhodli sme sa stravit romanticky
vecer priamo na brehu rieky a prespat tam. To sme este
netusili, ze komare rozhodnu inak!! Ked sa zotmelo, za
10 minut som nenasiel na mojej ubohej telesnej
schranke miesto kde by ma neboli zasiahli. Zubami,
nechtami sme sa snazili odolavat, obleceni do vsetkeho
co bolo prave poruke, s uterakmi cez hlavu a cigaretou
v hube ale... vsetko bolo marne! S dlhymi nosmi a
posiati cervenymi, hovadsky svrbiacimi pupencami sme
pokracovali v ceste, smerom na Aleppo. Zakotvili sme v
malom umelo zavlazovanom lesiku medzi rezervoarmi s
vodou. Oto sa vyteperil na strechu Toyoty, ja s
Tiborom sme sa usalasili na sklopenych sedadlach a
skrabajuc sa na celom tele sme sa pokusali zaspat. V
noci sa mi zdalo, ze Oto raz zletel zo strechy ale
nepodarilo sa mi uplne prebrat a Oto sa k padu
nepriznal. Tibor spal na strane vodica, najskor mi
chjrapal do ucha, potom sa z druhej strany mojej hlavy
rozdrncal Tiborov budik na mobile polozenom v
odkladacom priestore dveri priamo pri mojom druhom
uchu. Po polnoci Tibor tak sermoval nohami, ze sa mu
podarilo stlacit klakson. Malo na nas nevydany ucinok
a samozrejme Tibor zozal zasluzene "ovacie".... Potom
sa mu este nadranom snivalo ze nahana pavuka a tak
chvilu smatral kade-tade, samozrejme aj po mne ustipol
ma do nohy. Ja som mal pri tom zasa pocit ze nejaky
pavuk lozi po mne a ked ma navyse ustipol, skoro ma
trafil slak!! Inak  ale noc prebehla bez dalsych
zvlastnych prihod. Rano nas cakalo prekvapenie. Pri
rezervoari, takych 5 metrov od nas spal na podstenku
stary arab, zrejme miestny straznik. Doteraz sa divim
ze sme nanho vecer nestupili ked sme prehliadali
miesta naokolo. Kto vie,  mozno si chudak v noci aj
striknul do textilu ked sme tam prihrmeli. No a rano
ked sme ho uvideli, tak sme si skoro strikli zasa my.
Chvilu sa obsmietal okolo nas, nieco mektal a ked
videl ze sa nechystame vyhodit nic do luftu a ze nic
asi nedostane nechal nas na pokoji. Po dvoch hodinach
jazdy sme dorazili k jazeru (priehrade) Al Assad. Na
ostrovceku v jej severnej casti je krasna citadela Al
Ja`baar. Dalo sa tam ale prejst len po hradzi, ktoru
strazia syrski vojaci a akosi sme nemali chut sa s
nimi zoznamit.  Pri hladani cesty na hradzu v mestecku
Althawra sme boli prekvapeni cistotou mesta, bola to
ale krestanska cast. Potom sme presli cez zeleznicne
priecestie na muslimsku stranu a tam nas omracil
neuveritelny smrad! Nakoniec sme to vzdali a vybrali
sme sa dalej na Aleppo a potom do Lattakie. Cestou sme
este odbocili do Kassabu, dedinky na uplnom severe
Syrie priamo na hranici s Tureckom. Krajina je tam
uplne ina ako na juhu Syrie. Su tam krasne lesy, trava
a vsetko mi to ohromne pripominalo nase Stiavnicke
vrchy. Kassab je turisticke stredisko, plne hotelov a
krasnych mramorovych domov. Vacsina turistov je z
Turecka, Kuvajtu, Saudskej Arabie takze ceny tam
neboli primerane nasej penazenke. Zliezli sme z hor na
pobrezie Stredozemneho mora do Ugaritu, co je cast
Lattakie - pristavneho mesta na severe Syrie. Zohnat
ubytovanie nebol problem. Arabi sa tam bezne vrhaju
pod auta s ponukami na ubytovanie. Zohnali sme slusny
bungalov za 500 syrskych poundov na noc. Este vecer
sme vybehli na "plaz". Plaz tam nie je piesocnata ako
sme zvyknuti ale kamenna a dost blbo sa tam vchadza do
mora, pretoze to kamenne podlozie nerobi noham dobre
na plet. Okrem toho, vsade sa tam povaluju igelitove
sacky, kusky melonov a jednoducho vsetko co arabi
zahodia do mora a ono to zasa vypluvne nazad na breh.
Chce to teda dost silny zaludok. Ale kusok od brehu je
more uz celkom ciste a niekedy vidno aj na dno.
Samozrejme tiez tam s korytnackami plavalo aj hojne
mnozstvo igelitovych sackov. Ved jeden z nasich
misionarov po prichode do Syrie nazval tuto krajinu
"Igelitovo-Sackovo" a trafil sa presne do cierneho,
lebo su vsade. Povievaju na plotoch, su nimi pokryte
dediny a ako sme zistili, plavaju aj v mori. Prenajali
sme si slapaci clnok na pedalovy pohon a na nom sme
stravili cely cas co sme boli pri mori. Na plazi to
naozaj nemalo zmysel. Medzi vsetkymi arabkami co sa
clapkali v mori komplet oblecene sa nasli az tri!! v
plavkach co na nas ubohych misionarov naozaj hlboko
zaposobilo. Zlaty kliniec programy bola stara, skareda
arabka, ktora sa nam v den odchodu vykadila priamo
pred auto a este si pytala aj baksis!!  Tibor si
zrejme este nezvykol na miestne podmienky, lebo toto
ho uplne dorazilo! Po styroch dnoch sme sa teda
vratili nazad do nasej sedej reality a velmi ma mrzi
ze to trvalo tak kratko. Ale bol to zatial najlepsi
"vodvaz" aky som na tejto misii zazil. Howgh!
P.S.: Nezabudol si na mna s tymi Tutok CDckami?

Zdravi ta/vas VOZIK

• Takže sme tu a som veľmi rád že sme celý a neutopený a zase bude chvíľu o čom písať. Posledné dva týždne sme kolektívne ponocovali v krajine vlahej Vltavy i horúcej Telče. Stretali sme známe miesta i tváre, zoznamovali sa s miestami novými a spoznávali tváre neznáme. Spráskali sme zámockú hostinu, uzreli slávne predstavenie baletného divadla s hrou Lelofee, preválcovali hospody U Kozlika, Na Kopečku, U Eifella, U Marušky, U Rúže, Na hrázi, Krušárnu atď.
  
  
  
  Navštivili kultovný "BlairWitch" mlyn i s rozhľadňou. Čekali rozednení za stolem na břehu rybníka Roštein. Kecali s GreenHornem. Dlho do noci filozofovali se Zuzankem. Viedli neúprosnu tichú vojnu zo správcom kempu o nulovú rentu. Zbierali a jedli huby a ráno sa pre istotu ohmatávali, či ešte existujeme. Spacifikovali kempy U tří veverek, Pískarna, Koruna i Dívčí kámen (včetne blízké hospody).
  
  
  
  Pri každej príležitosti sme sa "Zkachnovali" a pak "udělali". Posléze hromadne pozorovali Vltavske syndromy ako: "Náhla 4metrová vlna", "Zvratkova kontra" či "smerom vonku nepremokavý sáček". Chlipli si Vltavskej vody, to keď sme sa neplánovane "udělali". Skrotili všetky "šlajsny" v krajine od Lipna po Č. Budějice. Zažili bouřku, jenž vyvracela letité stromy jak zápalky, přehnala pomezi stany 15cm změs vody a bláta přičemž ješte stihla vytopit jediný dostupný bufet...
  
  See you later
  
• PS: Yogi, tú Balantínku sme predsa "sejmuli".
  PS2: To čo vidíte je skenované priamo z negatívu, fotky budú nevedno kedy.

• Takže najprv detailný seriál (zipovaný DOC súbor) nielen pre tých čo nevedia čo je to pádlo či vracák - aj humoru tam nájdete čo-to.
• Konkrétny program na Vltavu pre tých čo im ušiel je tu.
• Konkretny prietok Vltavy najdete na http://www.reky.cz - je to pomerne dolezite - minuly rok ked sme tam boli, bol presne 4 ms kubicke...
• Do Telče vyrážame v piatok ako prvý ... Ľubo, Vločka, Ja, Palo, Kaso (už tam bude), Zvratko, Martinka, Kvikker a ďalší.

• Takže nieje čo robiť a tak sa brúzdam po Inete a tak Vám iba píšem čo som našiel. Ba predsa len niečo, včera ma neplánovane prikvačilo počasie do Poľovnika, Grillu i Klietky. Vždy keď som chcel isť už konečne domov, tak ma zachytil lejak a ja som musel zabrzdiť v nasledujúcej knajpe (pre istotu v každej dvakrát). Stretol so ľudí čo už ani neviem že žijú, napr. Osáka, Ema alebo triezvu Cibuľu (vraj už môže i Cesnak). Posledne menovaná mi tiež malebne opísala akým to spôsobom dobila minulý rok tak frekventovanú Vrátnu Dolinu. Ďalej som stretol Vlada L. ktorý spolu s Vilom (ten od Milky) dva dni okupovali kamennú chatu pod chopkom. Vypili tam veškeré zásoby koreňovice, zlynčovali chatára i zatnúc sekeru 120Sk a občiansky preukaz do trámu nad barom, zrýchleným tempom dopadli do doliny, akurát na posledný zberák, to aby ešte stihli zaťať aj GrillBare. Cestná lišaj je citeľne pozorovateľná u oboch spomínaných indivídui.
  
• Tohoročné koncerty v Telči budú stáť bežne 100 až 120Kč, sobotná žranico-tancovačka príde na 250Kč atď.
  
• Najprv to budú ftipy - proslulé RÁDIO Jerevan:
  
  Časový signál Rádia Jerevan: "Píp... píp... píp... píp... píííp!"
  Je přesně 12:00. Upozornění pro příslušníky KGB: Neznepokojujte se zmizením malé ručičky, je skryta za velkou."
  ---
  Časový signál Rádia Jerevan: "Píp... píp... píp... píp... píííp!
  Je přesně 9:00, maximálně 9:30."
  ---
  Dotaz do rádia Jerevan: "Co bylo dřív, vejce nebo slepice?"
  Odpověď: "Jó, dřív bylo všechno."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Američané se vychloubají svojí bytovou kulturou. Existuje i u nás byt 3+2?"
  Odpověď: "Jistě, zemljanka tři metry od silnice, dva metry pod zemí."
  ---
  Dotaz na radio Jerevan: "Dá se vidět v Moskvě pěkné maso?"
  Odpověď: "Dá."
  Dotaz na radio Jerevan: "Dá se vidět i v Leningradě pěkné maso?"
  Odpověď: "Dá, výstava je putovní."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Jaká je nejlepší antikoncepce?"
  "Sklenice vody."
  "Před a nebo po?" ptá se posluchač.
  "Místo toho."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Je pravda, že naši vědci vyšlechtili asymetrickou pšenici?"
  Odpověď: "Ano, tato zpráva je pravdivá, pšenice dosahuje následujících parametrů: asi metr vysoká, asi metr od sebe, asi metrák na hektar."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Je pravda, že v SSSR roste kukuřice jako telegrafní sloupy?"
  Odpověď: "Ano, to je pravda, někdy dokonce i o něco hustěji."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Je pravda, že v Tulské oblasti Vladimír vyhrál Moskviče?"
  Odpověď: "Ano, zpráva se zakládá na pravdě, pouze se nejednalo o Vladimíra, ale o Ivana, nebylo to v Tulské, ale ve Voroněžské oblasti, nejednalo se o Moskviče, ale o sáně.
  Ivan je nevyhrál, nýbrž mu je někdo ukradl."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Kdy bude lépe?"
  Odpověď: "Lépe už bylo."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Můj známý z USA mi píše, že má tak veliký pozemek, že když ráno vyjede automobilem, do večera ho celý neobjede. Je něco takového možné i u nás?"
  Odpověď rádia Jerevan: "Samozřejmě je to možné, i my máme takové automobily."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Slyšela jsem, že v Černobylu zařvali jen dva občané."
  Odpověď: "Ano. Jeden zařval: 'Vypni to!' a druhý: 'Nejde to!'"
  ---
  
• Už viem prečo nás kontrolovali v Žiarskej Doline, či tam náhodou nechceme byvákovať - http://www.kamzik.sk - zamestnávajú aj Andyho a Ema.
• Ivana H. sa úplne sama vybrala na festival Topvar Pohoda 2001 - odvaha.
• O Grossmanovi ...
• Ste (ešte/už) zamilovaný?
  
• Ak máte ešte ilúzie o svete a ľuďoch, uvarte si šálku silneho čaju, dobre sa usaďte, a kliknite sem, pozor - len pre silnejšie nátury.

U nás doma

Víkend vo Vrátnej doline

• 1. Úvodnik
  2. Hostina
  3. Blairwitch
  4. Kachnovačka
  5. Pískárna

Where we are living!
( Liptovska kotlina )

 

Správa zo Sýrie

Cauko Nezmar !

Museli ste to teda riadne roztocit na tej Vltave!!
Docital som sa sice len o vlanajsom dobrodruzstve, ale
zivo si viem predstavit ako ste "radili" tento rok. Ja
som sa vcera vratil z stvordnoveho vyletu po Syrii (by
the way prveho po osmich mesiacoch!!!). Boli sme tam
ja, Tibor - moj novy kolega (prisiel v maji) a Oto -
moj stary kolega. Nabehali sme 1700km a bolo to
supeeeer!! Presli sme stredom Syrie do Palmyry. Su tam
fantasticke zrucaniny z rimskej doby. Prezrel som si
ich na prave poludnie v uzasnej horucave, raketovym
tempom lebo som mal v patach domorodcov ktori ma stale
otravovali s predajom rozneho haraburdia. Maju
nevycerpatelnu trpezlivost a neodradi ich absolutne
nic. Z Palmyry sme pokracovali takmer az k irackej
hranici do Deir Ez Zor, mestecka na brehu rieky Eufrat
(Al Furat). Tam sme si dali v neuveritelne spinavej
kaviarni pravu arabsku kavu (ahoe). Tiahli sme popri
toku Eufratu na severovychod a na vecer sme zakotvili
pri mestecku Ar`Raqqa. Na brehu rieky arabi umyvali
nakladaky, 20 metrov dalej sa kupali cele rodiny a tak
sme si povedali, ze po osmich mesiacoch sme aj my dost
odolni voci vsetkemu a tiez sme sa vykupali. Prud v
Eufrate je na toto rocne obdobie prekvapivo silny a
tak po chvili plavania nas to trochu odnieslo od nasho
placu. Tibor Marko zistil, ze by mal popracovat na
kondicke lebo ked vyliezol stastne na breh bol na
konci svojich sil. Rozhodli sme sa stravit romanticky
vecer priamo na brehu rieky a prespat tam. To sme este
netusili, ze komare rozhodnu inak!! Ked sa zotmelo, za
10 minut som nenasiel na mojej ubohej telesnej
schranke miesto kde by ma neboli zasiahli. Zubami,
nechtami sme sa snazili odolavat, obleceni do vsetkeho
co bolo prave poruke, s uterakmi cez hlavu a cigaretou
v hube ale... vsetko bolo marne! S dlhymi nosmi a
posiati cervenymi, hovadsky svrbiacimi pupencami sme
pokracovali v ceste, smerom na Aleppo. Zakotvili sme v
malom umelo zavlazovanom lesiku medzi rezervoarmi s
vodou. Oto sa vyteperil na strechu Toyoty, ja s
Tiborom sme sa usalasili na sklopenych sedadlach a
skrabajuc sa na celom tele sme sa pokusali zaspat. V
noci sa mi zdalo, ze Oto raz zletel zo strechy ale
nepodarilo sa mi uplne prebrat a Oto sa k padu
nepriznal. Tibor spal na strane vodica, najskor mi
chjrapal do ucha, potom sa z druhej strany mojej hlavy
rozdrncal Tiborov budik na mobile polozenom v
odkladacom priestore dveri priamo pri mojom druhom
uchu. Po polnoci Tibor tak sermoval nohami, ze sa mu
podarilo stlacit klakson. Malo na nas nevydany ucinok
a samozrejme Tibor zozal zasluzene "ovacie".... Potom
sa mu este nadranom snivalo ze nahana pavuka a tak
chvilu smatral kade-tade, samozrejme aj po mne ustipol
ma do nohy. Ja som mal pri tom zasa pocit ze nejaky
pavuk lozi po mne a ked ma navyse ustipol, skoro ma
trafil slak!! Inak  ale noc prebehla bez dalsych
zvlastnych prihod. Rano nas cakalo prekvapenie. Pri
rezervoari, takych 5 metrov od nas spal na podstenku
stary arab, zrejme miestny straznik. Doteraz sa divim
ze sme nanho vecer nestupili ked sme prehliadali
miesta naokolo. Kto vie,  mozno si chudak v noci aj
striknul do textilu ked sme tam prihrmeli. No a rano
ked sme ho uvideli, tak sme si skoro strikli zasa my.
Chvilu sa obsmietal okolo nas, nieco mektal a ked
videl ze sa nechystame vyhodit nic do luftu a ze nic
asi nedostane nechal nas na pokoji. Po dvoch hodinach
jazdy sme dorazili k jazeru (priehrade) Al Assad. Na
ostrovceku v jej severnej casti je krasna citadela Al
Ja`baar. Dalo sa tam ale prejst len po hradzi, ktoru
strazia syrski vojaci a akosi sme nemali chut sa s
nimi zoznamit.  Pri hladani cesty na hradzu v mestecku
Althawra sme boli prekvapeni cistotou mesta, bola to
ale krestanska cast. Potom sme presli cez zeleznicne
priecestie na muslimsku stranu a tam nas omracil
neuveritelny smrad! Nakoniec sme to vzdali a vybrali
sme sa dalej na Aleppo a potom do Lattakie. Cestou sme
este odbocili do Kassabu, dedinky na uplnom severe
Syrie priamo na hranici s Tureckom. Krajina je tam
uplne ina ako na juhu Syrie. Su tam krasne lesy, trava
a vsetko mi to ohromne pripominalo nase Stiavnicke
vrchy. Kassab je turisticke stredisko, plne hotelov a
krasnych mramorovych domov. Vacsina turistov je z
Turecka, Kuvajtu, Saudskej Arabie takze ceny tam
neboli primerane nasej penazenke. Zliezli sme z hor na
pobrezie Stredozemneho mora do Ugaritu, co je cast
Lattakie - pristavneho mesta na severe Syrie. Zohnat
ubytovanie nebol problem. Arabi sa tam bezne vrhaju
pod auta s ponukami na ubytovanie. Zohnali sme slusny
bungalov za 500 syrskych poundov na noc. Este vecer
sme vybehli na "plaz". Plaz tam nie je piesocnata ako
sme zvyknuti ale kamenna a dost blbo sa tam vchadza do
mora, pretoze to kamenne podlozie nerobi noham dobre
na plet. Okrem toho, vsade sa tam povaluju igelitove
sacky, kusky melonov a jednoducho vsetko co arabi
zahodia do mora a ono to zasa vypluvne nazad na breh.
Chce to teda dost silny zaludok. Ale kusok od brehu je
more uz celkom ciste a niekedy vidno aj na dno.
Samozrejme tiez tam s korytnackami plavalo aj hojne
mnozstvo igelitovych sackov. Ved jeden z nasich
misionarov po prichode do Syrie nazval tuto krajinu
"Igelitovo-Sackovo" a trafil sa presne do cierneho,
lebo su vsade. Povievaju na plotoch, su nimi pokryte
dediny a ako sme zistili, plavaju aj v mori. Prenajali
sme si slapaci clnok na pedalovy pohon a na nom sme
stravili cely cas co sme boli pri mori. Na plazi to
naozaj nemalo zmysel. Medzi vsetkymi arabkami co sa
clapkali v mori komplet oblecene sa nasli az tri!! v
plavkach co na nas ubohych misionarov naozaj hlboko
zaposobilo. Zlaty kliniec programy bola stara, skareda
arabka, ktora sa nam v den odchodu vykadila priamo
pred auto a este si pytala aj baksis!!  Tibor si
zrejme este nezvykol na miestne podmienky, lebo toto
ho uplne dorazilo! Po styroch dnoch sme sa teda
vratili nazad do nasej sedej reality a velmi ma mrzi
ze to trvalo tak kratko. Ale bol to zatial najlepsi
"vodvaz" aky som na tejto misii zazil. Howgh!
P.S.: Nezabudol si na mna s tymi Tutok CDckami?

Zdravi ta/vas VOZIK

• Takže sme tu a som veľmi rád že sme celý a neutopený a zase bude chvíľu o čom písať. Posledné dva týždne sme kolektívne ponocovali v krajine vlahej Vltavy i horúcej Telče. Stretali sme známe miesta i tváre, zoznamovali sa s miestami novými a spoznávali tváre neznáme. Spráskali sme zámockú hostinu, uzreli slávne predstavenie baletného divadla s hrou Lelofee, preválcovali hospody U Kozlika, Na Kopečku, U Eifella, U Marušky, U Rúže, Na hrázi, Krušárnu atď.
  
  
  
  Navštivili kultovný "BlairWitch" mlyn i s rozhľadňou. Čekali rozednení za stolem na břehu rybníka Roštein. Kecali s GreenHornem. Dlho do noci filozofovali se Zuzankem. Viedli neúprosnu tichú vojnu zo správcom kempu o nulovú rentu. Zbierali a jedli huby a ráno sa pre istotu ohmatávali, či ešte existujeme. Spacifikovali kempy U tří veverek, Pískarna, Koruna i Dívčí kámen (včetne blízké hospody).
  
  
  
  Pri každej príležitosti sme sa "Zkachnovali" a pak "udělali". Posléze hromadne pozorovali Vltavske syndromy ako: "Náhla 4metrová vlna", "Zvratkova kontra" či "smerom vonku nepremokavý sáček". Chlipli si Vltavskej vody, to keď sme sa neplánovane "udělali". Skrotili všetky "šlajsny" v krajine od Lipna po Č. Budějice. Zažili bouřku, jenž vyvracela letité stromy jak zápalky, přehnala pomezi stany 15cm změs vody a bláta přičemž ješte stihla vytopit jediný dostupný bufet...
  
  See you later
  
• PS: Yogi, tú Balantínku sme predsa "sejmuli".
  PS2: To čo vidíte je skenované priamo z negatívu, fotky budú nevedno kedy.

• Takže najprv detailný seriál (zipovaný DOC súbor) nielen pre tých čo nevedia čo je to pádlo či vracák - aj humoru tam nájdete čo-to.
• Konkrétny program na Vltavu pre tých čo im ušiel je tu.
• Konkretny prietok Vltavy najdete na http://www.reky.cz - je to pomerne dolezite - minuly rok ked sme tam boli, bol presne 4 ms kubicke...
• Do Telče vyrážame v piatok ako prvý ... Ľubo, Vločka, Ja, Palo, Kaso (už tam bude), Zvratko, Martinka, Kvikker a ďalší.

• Takže nieje čo robiť a tak sa brúzdam po Inete a tak Vám iba píšem čo som našiel. Ba predsa len niečo, včera ma neplánovane prikvačilo počasie do Poľovnika, Grillu i Klietky. Vždy keď som chcel isť už konečne domov, tak ma zachytil lejak a ja som musel zabrzdiť v nasledujúcej knajpe (pre istotu v každej dvakrát). Stretol so ľudí čo už ani neviem že žijú, napr. Osáka, Ema alebo triezvu Cibuľu (vraj už môže i Cesnak). Posledne menovaná mi tiež malebne opísala akým to spôsobom dobila minulý rok tak frekventovanú Vrátnu Dolinu. Ďalej som stretol Vlada L. ktorý spolu s Vilom (ten od Milky) dva dni okupovali kamennú chatu pod chopkom. Vypili tam veškeré zásoby koreňovice, zlynčovali chatára i zatnúc sekeru 120Sk a občiansky preukaz do trámu nad barom, zrýchleným tempom dopadli do doliny, akurát na posledný zberák, to aby ešte stihli zaťať aj GrillBare. Cestná lišaj je citeľne pozorovateľná u oboch spomínaných indivídui.
  
• Tohoročné koncerty v Telči budú stáť bežne 100 až 120Kč, sobotná žranico-tancovačka príde na 250Kč atď.
  
• Najprv to budú ftipy - proslulé RÁDIO Jerevan:
  
  Časový signál Rádia Jerevan: "Píp... píp... píp... píp... píííp!"
  Je přesně 12:00. Upozornění pro příslušníky KGB: Neznepokojujte se zmizením malé ručičky, je skryta za velkou."
  ---
  Časový signál Rádia Jerevan: "Píp... píp... píp... píp... píííp!
  Je přesně 9:00, maximálně 9:30."
  ---
  Dotaz do rádia Jerevan: "Co bylo dřív, vejce nebo slepice?"
  Odpověď: "Jó, dřív bylo všechno."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Američané se vychloubají svojí bytovou kulturou. Existuje i u nás byt 3+2?"
  Odpověď: "Jistě, zemljanka tři metry od silnice, dva metry pod zemí."
  ---
  Dotaz na radio Jerevan: "Dá se vidět v Moskvě pěkné maso?"
  Odpověď: "Dá."
  Dotaz na radio Jerevan: "Dá se vidět i v Leningradě pěkné maso?"
  Odpověď: "Dá, výstava je putovní."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Jaká je nejlepší antikoncepce?"
  "Sklenice vody."
  "Před a nebo po?" ptá se posluchač.
  "Místo toho."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Je pravda, že naši vědci vyšlechtili asymetrickou pšenici?"
  Odpověď: "Ano, tato zpráva je pravdivá, pšenice dosahuje následujících parametrů: asi metr vysoká, asi metr od sebe, asi metrák na hektar."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Je pravda, že v SSSR roste kukuřice jako telegrafní sloupy?"
  Odpověď: "Ano, to je pravda, někdy dokonce i o něco hustěji."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Je pravda, že v Tulské oblasti Vladimír vyhrál Moskviče?"
  Odpověď: "Ano, zpráva se zakládá na pravdě, pouze se nejednalo o Vladimíra, ale o Ivana, nebylo to v Tulské, ale ve Voroněžské oblasti, nejednalo se o Moskviče, ale o sáně.
  Ivan je nevyhrál, nýbrž mu je někdo ukradl."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Kdy bude lépe?"
  Odpověď: "Lépe už bylo."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Můj známý z USA mi píše, že má tak veliký pozemek, že když ráno vyjede automobilem, do večera ho celý neobjede. Je něco takového možné i u nás?"
  Odpověď rádia Jerevan: "Samozřejmě je to možné, i my máme takové automobily."
  ---
  Dotaz na rádio Jerevan: "Slyšela jsem, že v Černobylu zařvali jen dva občané."
  Odpověď: "Ano. Jeden zařval: 'Vypni to!' a druhý: 'Nejde to!'"
  ---
  
• Už viem prečo nás kontrolovali v Žiarskej Doline, či tam náhodou nechceme byvákovať - http://www.kamzik.sk - zamestnávajú aj Andyho a Ema.
• Ivana H. sa úplne sama vybrala na festival Topvar Pohoda 2001 - odvaha.
• O Grossmanovi ...
• Ste (ešte/už) zamilovaný?
  
• Ak máte ešte ilúzie o svete a ľuďoch, uvarte si šálku silneho čaju, dobre sa usaďte, a kliknite sem, pozor - len pre silnejšie nátury.

U nás doma

Víkend vo Vrátnej doline

• Boli sme na pohoda-wandri v Malej Fatre (viac dokumentácie zajtra). Pri tej priležitosti sme založili nový etalón - jeden Plavák. Inak viete ako sa označuje  úradne veľkosť ženský pŕs? Arašidy, Broskyňky, Citróny, Dyne, Ejha a Fíha.
• Only MEN! Nadväzujúc na weekendovú debatu vo Vrátnej doline si dovolujem publikovať istý fajný článoček.
• Učasť Vločku na Prázdninách v Telči bola práve telefonicky potvrdená.
• Pixlovci, Miro, Krakowci a Kečupovci boli na tematickom zájazde na Teplom vrchu - voda mala 26st.Celsia.
• Tento víkend by sme mohli/mali isť do Slov. Raja.
• Taktiež vyhlasujem konkurz na odjazd do Telče/na Vltavu - kedy kto kam ide?
• Viete písať SMSky?

harček

• Slávnostne oznamujem že som sa toho roku rozhodol mať prázdniny a nepodarí sa mi to jedine v prípade že umriem. HOWGH!
• Tož, ani nevím jak začat. Od stredy do nedele bolo (ne)volno a tak sme si opäť po dlhšej abstinencii zopakovali lásku k horám a luďom. Do hrnca sme nasypali trochu Roháčskych kopcov, zaliali vodou z tatranských bystrín, celé sme to "zrezali" so silnou prímesou Moravského nárečia a dochutili pivom. Vzniklo to, čo nám tu myslím už dlhšie chýbalo. Slovami malého Ľuba - ako v Telči. Ja by som povedal, že sme našili na domáce podmienky všetko to čo nás "Prázdniny v Telči" naučili. Dnes už viem aká bola "Medvědova" úloha - naučiť nás žiť tak ako žijeme.

• Chceli ste drby? Máte ich mať ... Kolia konecne spravila matiku - Kaso a Jojo na 2-tyždňovom výlete v Španielsku - Rado and Lenka S. majú nový bejvak - aj Pixlovci majú nový bejvak - Myš opäť doma (dokonca chce isť i na Vltavu, no toto bude zaujimavé ...) - naopak Tamara účasť na Vltave odriekla!
• Už ste rozmýšľali kam s letom? V éteri sa objavilo zopár návrhov, niektoré letmo opíšem: Vrátna Dolina (najbližšie týždne), Krakow (Nezmar - tiež najbližšie týždne), Big Červenec (Koliba), Nizke Tatry (september) a ďalšie. Festivaly neuvádzam zámerne - tam niet čo riešiť. Ďalšia, podľa môjho názoru už nie tak zaujimavá možnosť sú viacdňové "zájazdy" na Lipt. Maru - posledná nádej. To je aj miesto kde a iba kde nájdete Kečupa.
• Tento weekend sa bude/nebude diať: Východná, Raftária, Zvratkova výplata, Červenec, Vrátna dolina, Lipt. Mara atď. Počasie tvrdi, že sa nemieni umúdriť do piatku.
• Čo sa týka posledných dvoch weekendov, bolo horúce:
  
  Country Weekend Šuňava je festivalík o ktorom ešte v budúcnosti budete počuť. Je tam tak prijemne ako nikde v okruhu najmenej 150km od LM - jednoducho ľudia. V LM máme zase novú tradíciu - Stoličné dni, letna obdoba decembrového Mikulášskeho jarmoku. Povedané slovami klasika - aspoň nezmarznete ako v prvom prípade ak sa vám nebodaj niečo prihodí... Piatok 20.30HOD, prišla Naďa, doslova sme preleteli všetky krčmy medzi Klietkou a Grilom (5), i bola Sobota, do 2:00 rána bola diskotéka pre vekovú kategóriu 5-50 rokov - na parkovisku pri klietke, potom Lasky bar, potom chvíľu ranné zore - to svitalo, potom sme hľadali moje stratené kľúče, potom sme zaspali, v stane, z Naďou, v ITOCA SPORT, potom už boli zase otvorené stánky, i pivo dali, a tak sme šli na microwander do Jalovca, na jahody, do kafáka, na ražniči, i bola zrazu nedeľa ...
  
  
• Festivaly
  
  

  27.7. - 12.8.	Telč
  10.8. - 12.8.	Wander Múza
  koniec augusta	Trnkobranie, Mohelničák, Lodenica
  zac. septembra	Sigord

   

• Vltava 2001 list - prerelase candidate I.
  
  Robil som prieskum na tému tok Vltavy i našiel som pár veľmi zaujimavých informácii. Prv než ich na Vás vybalím, wocogo - aktuálny prietok vltavy je (všetko v kubických metroch za sekundu) 6ms, keď sme tam boli minulý rok, (presne na deň od zajtra) bol prietok iba 4ms, t.j. teraz tam musí byť fakt super voda (šlajsny ako ďas, vodníci ožratý a vodné panny nadržané). Mimochodom rieka Váh v meste LM má prietok 26ms! Takže to by bolo asi o niečom inom. No ale o čom som chcel, zistil som že ona tá Vltava je splavná i nad Lipnom I., od Lenory, a to je i Kečupová požiadavka na budúci rok - takže ak sa dohodneme, možeme na budúci rok, začať na hornej Vltave.
  

  Budejice	* 10 lidiček
  Žďár n. Sázavou	* 10 lidiček 11. Janca Plockova 12. Tomas (Jana partner) 13. Pavla (supermanka) 14. Zuzana Havličková 15. Eva Bureąka 16. Tomik (ostrava) 17. Kačena Bureąka 18. Fíík 19. Rosta Cutek 20. Iva (rostova)
  Vyškov	* 5 lidicek 21. frajerka Peta Sulce ... Tamara nejde 22. Diana 23. Zub 24. Peta Sulc 25. Lucia Mayerova
  Lipt. Mikuláš	* 20 lidicek 26. Ivana /formerly Mys/ 27. MataHari 28. Nana 29. Miro 30. Dusan B. (a cela mafia okrem Samka) 31. Tomas B. 32. Peto B. 33. Zuzka B. 34. Folky 35. Zich P. 36. Lubo S. 37. Palo H. 38. Siflik 39. neZmar 40. Jano K. 41. Kamey 42. Bedo 43. Peta E. 44. Slavo C. 45. Yogi

Výše uvedena informace byla zaslána Městskou policii města Náměšť na Hané všem krajům v Čechách,  které ji postoupily do všech svých měst. Nás požádali, abychom tuto zprávu rozšířili mezi co nejpočetnější vrstvu  lidí. Je to velmi důležité! Jen si pomyslete: můžete zachránit život jen  tím, že odešlete tuto zprávu dále. Prosím, věnujte pár sekund vašeho času na odeslání tohoto odkazu dále.

A nejste už náhodou taky?

 

 



Ako azda viete, bol som na koncerte Garyho Moora. Uz to, ze som sa zasa odhodlal nieco napisat znaci, ze to bol zazitok ako svina. Na uvod trocha historie, aby ti, co nevedia, vedeli. Gary Moore (4.4.1952, Belfast) je znamy ako jeden z najlepsich britskych muzikantov. Zaciatkom jeho kariery su 60 roky. Existuje len malo hudobnych zanrov, ktore by mu nepresli cez jeho neuveritelne rychle prstiky. Jeho nastroj bola je a bude jedine gitara. Jeho hudobnou domenou je blues. Po rockovejsom posobeni je tu BACK TO THE BLUES, navrat k jeho najpremakanejsiemu zanru (I STILL GOT BLUES). A teraz k podstate. Bol piatok, pocasie neiste. Rychle obcerstvenie a pivo. Potom rychlo do hamburgskeho stadtparku, kde sa nachadza open air arena. Je to maly, az komorny amfiteater, rozmermi zhruba ako telcsky zamok. Bolo nas tam pomerne malo, ziadna tlacenica , aj ti posledni krasne videli 26 garyho prstov v akcii. Obecenstvo presne podla predpokladu. Bol som tam jeden z mladsich. Vacsina evidentne byvali hipici, co pamataju Woodstock. Na uvod samozrejme predkapela v zlozeni bubenik a 30 bubnov. Kedze islo o blues, hral blues. Ten chlap mal asi okolo 50 a hral blues. Uplne sam, bubny mu stacili. Ked som to pocuval, zdalo sa mi, ze pocujem do bubnovania hudbu. Poviem iba, ze zaciatok koncertu bol velmi slubny. Stal som a sanka mi visela 10 cm nad zemou. A potom prisiel Gary. Mnohym ludom sa blues moc nepaci. Nejde ani tak o rytmy lahodiace uchu, ale o genialitu interpretra. Jednoduchsie, Gary a jeho hudba nikdy nebola komercna. Cez to vsetko je zrejme bohaty. Dovod je jednoduchy. Gary je gitarovy virtuoz. Neuveritelnym zazitkom je sledovat ho pri praci. Nenajdete tam ziadne vokaly, hopsacky, lacne postupy. Gary je dokaz, ze sa to da aj bez komercie. Ked si spomeniem na tlustochmi vypredany Strahov a ich nosiky hore v Telci... Nehral prilis dlho, je to uz starsi pan. Moja sanka sa beznadejne valala meter a pol odo mna. Viac sa na to povedat neda nic, zasa by som musel by sprosty a to by Folky urcite neprezil. PS: Aby ste si nemysleli, ze som nejaky zaujaty, prinasam vyhlasenie stareho metlaka R. Galbu: "Hmm, chlapci z metaliky mozu ist zo svojimi popevkami do riti."

part I.

part II.

• Slnečné sobotné ráno, u Bernátov, poloha vodorovná pod samkovou postielkou, v hlave pocit: "tesne po náraze na betónový múr", cca. 9:00 hodín, v pozadí nasrato-rozospatý hlas: "KU*VA, asi sme zaspali"! Definitívne zamietam myšlienku: "čo bolo včera???". O dalších 30 sekúnd už šlapeme pešo na areál vodného slalomu. Prezentácia už dávno začala. Teplý letný deň je ako stvorený na RAFT.
  
  Urobenie sa v praxi - nedeľný tréning - klik pre ďalšie foto
  
  Družstvá máme štyri: ITOCA I, ITOCA II, ALPINUS a NAŠI BLBCI, sami sa nazvali PIKAČU (Kečup, Jendo, Krako, Malý Lubo, Dušan Kubín a ROBO J. za Ranč Černová). Nasleduje Slalom (dve trestné bránky), uplácanie rozhodcu (Linda Bartánusová), koncert (Basa, Husle, 4 gitary), nerátaných pív, Zjazd, vyhodnotenie, a množstvo iných okamihov ktoré sa nedajú zapamätať, nieto ešte opísať. Tabuľka výsledkov: prvé sú "káčatká", druhý "ITOCA I", naši blbci končia na peknom 9. mieste. Dostávajú peňaženky a fľašu *** koňaku. Družstiev je celkom 31. ITOCA II má dokonca v posádke pravého číňana - reprezentanta vo vodnom slalome.
  
• Sedem hodín večer, stretávame sa v Lodenici, zostava KRAKO, KEČUP, JENDO, LUBO, ZMAR, PALO a MIRO H., PIXLA, ANGELA, PETO ? s frajerkou. Sme vonku, prijemne prší. Aj do hrdiel. Jendo začína vodkou, my pivom, Miro ako jediný malým. Triezvy nieje nikto, to ani náhodou. Krčmárka je z nás očividne vystresovaná a aj rybyčky v miestnom akvárku znašajú náhly pokles tlaku vzduchu dosť zle. Nasleduje presun o cca. 100 metrov, Bistro Šport, ale ešte predtým musíme prejsť cez rockový koncert na voľnom priestranstve, asi 300 upachtených individuí sa tu zmieta v otrasnej kakofónii basových tónov, určite vobec netušia že prší. Zrazu sa dymovej clony valiacej sa s podia vyvalí Jano Kmeť. Tiež je upršaný, niečo nám hovorí a pritom podupkáva do rytmu, ba nie to ho tak bije. Testujeme pivo za 16,-Sk, drtíme kelímky a konečne zastavujeme v Bistre. Hneď pri dverách stretávame hrdinu minulého ročníka, Kosťu. Je v očosi lepšej forme než posledne. Pretláčať sa už nemáme s kým, Drobček je nevedno kde. Sadáme si vedľa veľkého blonďáka, má očividnú depresiu 3 promile a vedomie čo ho nestretlo už pekne dlho. Prichádza Kaso a 8 pív. Chceme "békať" ale nevieme sa dohodnúť ktorú, takže to radšej nechávame tak. Blonďák pri vedľajšom stole sa práve zrazil zo svojim vedomím, nahodil diabolský úsmev a pokúša sa boxovať so svojim prísediacim, očividne sa vidia prvýkrát v živote. Končia nerozhodne, pretože Blonďákovo vedomie sa zase odporúčalo na virtuálnu púť vo svete mimo mliečnu dráhu. Dopijame a krčmár nás konečne "ajdentifikoval" ako "tí čo tu minulý rok urobili ten chaos". Odchádzame dobiť ďalší objekt. Pevnosť ALCATRAZ bola povestná nikomu sa odtiaľ nepodarilo nikdy újsť. Dobytie toho nášho ALCATRAZU je dielom okamihu. Dnu sa to len tak hemží miestnou smotánkou. Pri pohľade na ten nespútaný živel ím mrznú úsmevy na tvárach, na perách majú nemú výčitku: "to snáď nie", sme prekvapenie sobotnej noci. Ochranná ruka drží nad nami stráž - najväčší stôl čaká práve na nás. Okamžite sa priženie čašník s výrazom Buldoka, vzápätí sa mení na Pittbula, aby odišiel ako krotký jazvečík. "Môžeme si zabékať?", "No, asi áno", hovorí nevinným hlasom čašníčka. Potom čo spustíme prvú slohu od Redla, najprv bledne a následne skamenie v uprostred pohybu... Hlad je sviňa a tak prepadávame BurgerBar s ULOu, alias Zuzkou. Nasleduje skoro ranná kolonizácia GrillBaru. Peťo (krčmár) a Marcela (krčmárka) sa práve chystajú zatvoriť. Jediné čo ich dokáže zlomiť je čestné pionierske že "dopijeme a vypadneme". Pri druhej runde sa postupne menia za stavu "nezáujem", na "mierne zaujatý", "pobavený" až po "sakra baviaci sa". Sediac na stole hovorí jednu perlu za druhou, vtipy sa valia z oboch strán, Peťo je o niečo lepší. Jendo zdoláva už druhú Whisku. Nezmar vylieva, podobne ako minulý rok, pivo. Priamo do Kečupovej šiltovky. Vtom sa rozletia dvere a dnu vpadne Kmeťko, doteraz chlastajúci s konkurenčnou skupinou ITOCA. Pristane na stoličke, pivo ho nasleduje v tesnom závese. Drží sa. Je tu aj Gažo, opatrne si opre bycikel o barový pult a zase sa vyparí niekam von. Už ho viac nevidime. Konečne békame, väčšinou Elánovky. Myslím, že aj s krčmárom. Keď ideme domov, je prijemne čistý, popršaný vzduch, dve hodiny ráno a celkom teplo.
  
  (c) 2001 Nezmar

• Druhý júnový týždeň v obrázkoch. Zajtrá držte palce naším raftérom na RAFTÉRII.