(dlhééé)
Chcem sa s vami podeliť o trochu historie. Osvetliť niektoré mílniky na ceste k miestu kde sa nachádzame teraz. Ukázať na to málo čo sa nám zachovalo v spomienkach či celuloidovom páse a ošúchaných fotkách s prvopočiatkov. Kde hľadať počiatky niektorých tradícií ktoré pretrvávajú dodnes bez toho že by sme tušili ako to všetko vzniklo. Nebudete sa musieť viac pýtať ktože to bola LUXA alebo kam sa podel PINĎO. Keď začne Diana v podvečernom tichu chaty rozprávať pri sviečke aký to bol festival v Kozárovciach, budete na čistom.
Verte či nie na úplnom začiatku bola základná škola a Iľanovská dolina. Tam sa dala koncom 80-tých rokov do kopy Iľanovská tlupa s trampským cejchom na chrbte - hlavná osoba nebol nikto iný ako Jano Wosinský - presnejšie informácie nájdete už iba v kronike partie ktorú rozhodne každému doporučujem - trampský cancák ako vyšitý.
Na nábreží zatiaľ vandrujú, ak sa to tak dá povedať, Vinco (budúci Kečup), Slávo (KEWIN), Hombré (budúci Nezmar), Miňo H. (Hrušiak), Paťo L., Majka Z. a mnohí ďaľši.
Medzi časom ubehlo veľa vody. Iľanovo sa spája s nábrežím. Chlapi postupne dorastajú do veku keď si im treba splniť braneckú povinnosť. Je to veľká doba. Všetci sú plný ideálov a plánov o veľkej a silnej trampskej osade čo založíme keď sa všetci vrátime. V tejto dobe končí i prvá Vincova veľká láska - Katka z Beluše - vieme a cítime s ním všetci. Pri jednej neplánovanej "výjazdovke" na chatu "KOBILÁ", ktosi vytiahne posledné číslo Ďáblikovho TRAMPa a ukáže stranu kde sa píše, že posledný augustový víkend roku 1991 bude v Mohelnici už 17. ročník trampského festivalu. A tak sa ide - Slavo, Paťo, Heňa, Majka, Kajo a Nezmar. Festival dopadne nad očakávanie dobre, krásne počasie vyláka toho roku za dobrou hudbou do Mohelnických mestských sadov viac než 3000 divákov. Mrkáni (nie Mrzkáni), ako sa vtedy volajú, sa odtiaľ vracajú plný dojmov a bohatší o mnoho dobrých kamarátov a kamarátiek (Zajda, Paty...). Radosti je rýchly koniec keď Nezmarovi o týždeň úplne neočakávane prichádza domov predvolanie na ktorom vlasť ho volá ...
Zajda
Opušťákov je ako šafránu a tak chlapi vymýšľajú čo sa dá - zdá sa že simulovaný 'infarkt' v rodine pomáha a tak je v decembri 91 je den z tých legendárnejších Červencov ...
Majka, J. Meššo, Hombre, Žofka a Vlado G.
Onedlho, presnejšie koncom marca 92 je ešte jedno "méjdlo". Koná sa na Laništiach a na ďalšej budúcnosti sa podiela asi najväčšou mierou. Zoznamuje a dáva sa do kopy partia z Bobrovca, Mesta a Iľanova. Prvýkrát sa tu spomínajú tieto miesta a mená ako Pinďo, Kečup, Johny, Kosák atď. ako jedna partia. Dozvuky dohto nevídaného stretnutia, milí čitateľ, pociťuješ pravdepodobne i dnes pokiaľ vieš o kom sa hovorí. Trvalo to 4 roky ale podarilo sa to. Väčšina trampsky zmýšľajúcich duší zo širokého okolia je pokope. Vivát.
pamätné Laništia
O dva týždne nato odchádzajú komplet všetci na vojnu. Pixla to má už iba za pár. Počas vojenčiny je príležitostí poriedko ale o to sú intenzívnejšie. Iľanovská frakcia využíva ľahký prístup na chatu "KOBILÁ" a neskôr i "BARÁK". Odtiaľ sú aj nasledujúce zábery z konca roku 1992.
 Kečup bol odjakživa hravý... |
 Woso tiahol k muzike od úplneho začiatku |
 Je vidieť že sme na vojne |
 Žeby prapočiatok skupiny MRZKÁNI? Istotne. |
Ako vidieť, sú v partii i baby. Slávova ségra Stanka (Bessie), Luxa, Heňa a Maja. Chlapská časť má viac členov (to je snáď pre dnešné baby už iba sen): Kečup, Slávo, Milan, Nezmar, Woso, Bobčo, Ďuro, Peťo T., Šlauky, Pinďo, Pišta, Denis a ďalší. Zdá sa vám to celé nejaké viac trampské ako dnes? Ano, nemýlite sa, také boli začiatky. A keby ste zalovili viac, možno by ste zhliadli kde-tu i skautskú Ľaliu.
 Cestou do kasární - Woso |
 "Na izbe" - Slávo |
Vo februáry, tesne pred odchodom do civilu, sa ešte dostávame na Cenu Červenca - neoficiálny celoslovenský pretek v obrovskom slalome. Je to drina ale vyplatilo sa. Od toho roku sme už pozývaný furt. A pamätný je aj výrok Kečupov, keď sa drahého Alojzai v návale euforie pýta: "Ujo, a vy ste už na tejto chate niekedy bol?", a pritom ho otcovsky tľapka po pleci. Všetci vytuhnú, ale keď sa nič nedeje, bavia sa ďalej. Tí čo poznajú Alojza Kovačiča chápu a hovoria keď nedostal infarkt, je všetko v poriadku. Lojzo chvíľu chytá dych aby nakoniec zo seba dostal: "Kurva a čo si myslíš že kdo to tu staval?". A je dobre.
Píše sa jar roku 1993 a chlapi sa pomaly vracajú do civilu. Prichádza tvrdá realita. Za posledné dva roky sa toho zmenilo strašne veľa. Nielen v osobnom živote. Sú to roky kedy na Slovensku nastupuje po polstoroči opäť kapitalizmus. Všade sa prepúšťa, zohnať prácu nieje vôbec jednoduché - aspoň nie tak ako predým. Všetci tak nejak "triezvejú". Školské lavice sme už dávno vymenili za zamestnanie. O čo ťažšie bolo, o to viac významných udalostí sa udialo - deväťdesiatytretí bol v znamení veľkých vecí.
Prvý júlový týždeň toho roku sme prvýkrát na festivale Východná - spolu s novinkou v chlapskej časti osadenstva - vďaka Heni tu máme Osáka! Bomba Kšeft. Takého chlapa do partie sme potrebovali, spolu s Pinďom, Kečupom a Nezmarom sa na festivale zoznamujeme zo Svetluškou, jej ségrou Zuzkou a Jankou Druskovie.
O mesiac nato poriadame prvú veľkú výpravu - Dobitie Raja Slovenského. Zostava: Kečup, Osák, Nezmar a Jano Chebeň (áno, ten neslávne "úplatný" strážca prírody) a 6 báb. Vratane dvoch Prešovčaniek - Dudlíka a Renáty.
 Táňa - Dudel I. |
 Cestou z Prešova do raja |
 Táňa - Dudel II. |
 Táňa - Dudel III. |
Na tomto týždeň trvajúcom vandri zažívame neskutočné zážitky. Na reštaurácii na klaštorisku máme to šťastie zažiť posledného vedúceho ktorý pamätá zlaté trampské časy. Rozpráva na aké to bývalo pár rokov nazad. A vie! (Keď tam niekedy zavítate, pozrite si trampské domovenky čo visia na stenách - uveríte. Dnešný majiteľ už ani nevie čo to je, snáď preto ich ešte nestrhol a oni tam ďalej visia ako svedectvo o dávnych časoch.) Končíme na Dedinkách v legendárnej to v tých časoch krčme: "U Pelého". Vraj to je krčmárovo posledné "slobodné" leto. Je tam krásne, pred knajpou sú o prašiak priviazané jazdecké kone kovbojov nasávajúcich whisku. Okrem nás je tu tiež akási partia z Prešova. Je ich hodne, vedú si viac než dobre a je vidieť že sú tu doma. V noci sa dvaja z ních k nám pridajú k ohňu a balia nám Heňu s Klieštikom (ktorá má kliešťa - tuším na ruke). Jeden z ních dokáže rozprávať neuveriteľné príbehy - kamaráti ho tuším volajú BOBO alebo tak nejak ... Ten druhý je MIXI. Je tam tiež teenager s menom Vločka. Ale keď sa náhodou stretneme iba sa míňame netušiac že cesty božie sú nevyspytateľné a ešte nás spoja.
Iná nepomerne dôležitejšia vec je že 20.7.1993 si Nezmar zakladá Cancák a tak je od tejto chvíle väčšina diania podrobne zaznamenávaná...
Neprešiel ani týždeň a už je tu ďalšia pamätná akcia festival "10. OZVENY CIEST" v Kozárovciach. A sa tak vydávam (Nezmar) sám na svoj prvý AUTOSTOP v živote! Ide to fajn a po necelých 6 hodinách kotvím v motoreste STOP v kozárovciach. Prví s kým sa zaoznamujem je "Vláčik" z Blavy - je tam aj legendárny "Sancho". Neskôr prichádza Palino, Prešovské komando (nie to Starej Dúbravy ale úplne iné - od Renáty) a na druhý deň ráno sa zoznamujem s akousi fest agilnou wandráčkou z Blavy čo študuje asi druhým rokom na akejsi ekonomickej univerzite - má prezívku PIGGY. Z palinom sme v ráži a tak nám urobí foto na pamiatku.
Raňajky
Má kamarátku Mirinu a ona sa volá tuším Diana. Celá akcia je "cool". Množstvo hier, špičkový program a na koniec ešte koncert v kulturáku. Nedeľa a s ňou koniec. Neva. Diana sľubuje že sa ešte "uvidíme". Vraj v septembri na akomsi Wander Fotbale na Geravách. Možno.
Ani sme sa nenazdali a už je tu koniec veľkého leta. Ale to neznamená že už sa nič nemôže stať. Ano koniec leta je vždy v znamení Mohelnického Dostavnika. Toho roku už po 19. krát! Ideme stopom: Kečup, Nezmar a Majka - sme iba traja. Tým lepšie aspoň sme viac naklonený ostatným partiam. A tak sa stane že sa zapíjame v akejsi hospode na rohu, volá sa dosť nechutne: "U Mrtvoly". Ale je tam po čertoch dobre! Sme tam spolu s novými kamarátmi z Ostravy: Korálek, Kristínka, Dýk, Bajka, Rampouch, Prcek alebo tak nejak. Sme tam od 16:00 do záverečnej. O deň neskôr píšem do cancáku: "toto bola už v poradí 13. krčma ktorú sme rozospievali - komplet". Trojdňové vstupné na festival je 50Kč (veľa!!!). Mlok - organizátor festivalu - mi ešte stíha napísať do cancáku: "Není tak ťežké zemřít pro přítele, jako najít takového, kterej je toho hoden".
Pamätná sešn "U Mrtvoly", v pozadí "Vláčik"
I zišiel sa týždeň s týždňom a jak Diana pravila došlo na "Wander Fotbal" na Geravoch. A že sú Liptáci - Bryndzare veselá cháska - zobrali to hupom! Hrá sa v kanadách a s kravatami! Ostatné družstvá z Prešova a Košíc nechápu. A ani nemôžu, pretože oni nehrajú pre srandu ale naozaj.
Stará Dúbrava - víťaz WanderFotbalu 93
A aj sa tak dokážu vadiť o výsledok. Tých pár stretnutí ktoré odohráme aby sme sa prepadli na absolútne dno rebríčka zožalo kritiku i potlesk nadšených divákov. To tu ešte nebolo.
|
|
Inak to ani dopadnúť nemôhlo. Kečup hral bez okuliarov, "doping" bol značný a hlášky typu: "lampa je viac v pravo - ak si ju chcel trafiť..." boli tie najmiernejšie. Zaznam z cancáku:
- Prvé kolo - 3:0 (pre nich)
- Druhé kolo - 7:0 (pre nich)
- Tretie kolo - 6:0 (pre nich)
"Blaváčky"
Mamut
Neva. Poobedné "sešn" v bare na Geravách vojde stejne do análov. Konečne sa zoznamujeme z Prešovskou cháskou: BOBO, Farmár ... Zabudol som dodať - je tu s nami i obávaný Pardubický Mamut. Keby sme v tedy tušili čo s ním budeme mať... Tento weekend vzniká aj povestná hláška Pinďova: "kolektivní soulož se znenadání proměnila v neprohlednou mrdanici". A ešte niečo - zápis v cancáku končí opäť Diana: "Zídeme sa na psychiatrii, oddelenie Červenec". Pozn: listok z Popradu do Mikuláša stoji 24Sk.
A i tak bolo. O týždeň nato bol legendárny jesenný Červenec - inak aj "Rozlúčka s Letom" zvaný. Tak začala tradícia pozdno septembrových "mamútích" stretnutí. S kľudom môžem prehlásiť že toto bola "úplne najviac prvá" masová akcia v našej historií (a tým aj oponujem všetkým čo tvrdia je že ide neplechu z posledného obdobia). Presný zoznam ľudí už asi nikdo nezoženie - vieme však že tu boli Prešov, Plzeň, Bratislava, Desako, Iľanovo, Bobrovec, Mikuláš, atď. celkom do 30 ľudí čo bolo na tú dobu absolútny rekord - ktorý ostal dlho neprekonaný. Pozn.: prvá masovka boli Nezmarové narodeniny - 23 kusov. Z Cancáku:
Johny (Woso): Chuť káže piť, Rozum káže nepiť, Rozum je múdrejší, Múdrejší ustúpi, A preto pijeme!
Desako: "Aj tak sa všetci zídeme na prednej hore!"
Piggy (Diana): Maňo alias NEPRACUJÚCI, TRÁPIDLO, T.S.PRAKTIK, AKTÍVNY ČLEN S.N.A., HYDRA VULGARIS, BUDÚCE FOSÍLIUM, VYTĹKANEC, BRYNDZIAR, ŽIVOČÍCH, NEZMAR a MAMINA v jednom!
Konečne kľud na dlhšiu dobu ale predsa nie úplný. Víkend 5.-7.11.1993 sme na Prešovskej akcii na chate Nezábudka - cool. Ale inak smutno: Osák sa rozchádza z Janou. A zdá sa že je to rana ktorá sa bude hojiť hodne dlho.
Kečup, Nezmar, Wuďo, Osák - "modlitba na malej kope"
Začiatkom decembra sme ešte raz na pomerne kľudnejšej akcii. Okrem iných je tu aj Wúďô a Bobčo alias Bodka. Tancuje sa, pije sa voda (akýže obľubený to šport v tých časoch) atď. stejne je to iba ticho pred búrkou ktorá má prísť o tri týždne - Silvester93.
(31.1.2001)
Obecenstvo
Pohár Víťazov