Rafteri na Zambezi

Skupina dobrodružne naladenýchSlovákov v divokých afrických vodách

Keď Zambezi splavujú bežní turisti, nemôže byť nebezpečná, utešovala sa raftersky menej skúsená časť expedície Zambezi Smädný mních 2000. Optimizmus jej vydržal lenpo siedmu veľkú perej nazývanú Gulliverove cesty.

Autor: JÁN BEDNARIČ, Victoria Falls
Fotografie: PETER MAČINGA (12)

Čierny sprievodca Charles hneď vedel, že do člna dostal päticu amatérov. Od začiatku musel vedieť aj to, že suchí na obed nedôjdeme. Pred nami bolo desať ťažkých úsekov. "Teraz nás čaká najdlhšia a pri tomto vodnom stave aj jedna z najnáročnejších perejí na Zambezi. Rapid číslo 7, Gulliverove cesty," zahlásil Charles a pri posledných slovách sa už čln hojdal na hrebeni kaskády. Zakrátko ostala pätica neskúsených splavníkov civieť do roztvorenej vodnej pasce. Po pár sekundách sa čln na krížnej vlne nahol na ľavú stranu, preľaknutí pasažieri sa namiesto k vlne od strachu odklonili od nej a gumený raft už plával hore dnom.

POSÁDKA CEZ PALUBU

Pre ostatných členov expedície sediacich na brehu spolu s kameramanmi Karola Vosátka sa naskytol desivý pohľad - celé osadenstvo člna zmizlo vo vlnách dravej Zambezi. Hoci sa postupne nad hladinu na rôznych miestach červené prilby ako mladé muchotrávky vynárali, podľa hrôzy explodujúcej z očí hľadajúcich záchranu bolo všetkým jasné, že ide naozaj o krk. Dvaja čierni záchranárski anjeli na malých kajakoch, okoloplávajúci raft plný mladých Argentínčanov, ale aj náš sprievodca napokon horko-ťažko povyťahovali celú zostavu do bezpečia. Medzinárodná firma A-Drift pôsobiaca na Novom Zélande, v USA, Južnej Amerike, Ugande i Zimbabwe si opäť zachovala imidž najspoľahlivejšieho prepravcu na tomto toku. Nestratila ani jedného klienta. V drevom obloženej kancelárii na Main Road v mestečku Vic Falls môže šéf Cliff pomaly začať podpisovať tridsať certifikátov o splavení najťažších 67 kilometrov tretej najväčšej africkej rieky.

"Figu borovú je pod člnom vždy vzduchová bublina," zahrešil lekár výpravy Vladimír Ostrihoň a vypľul zo tri deci mútnej vody. V tichej zátoke, sediac na dne otočeného raftu, si spomenul na úvodnú bezpečnostnú prednášku. Inštruktori v nej tvrdili, že pri prevrátení člna možno ostať aj pod ním a využiť zásoby kyslíka medzi hladinou a dnom.

Inštruktori si delia ľudí vypadnutých z paluby na krátkych a dlhých plavcov (tzv. short a long swimmer) podľa toho, či sa ostali držať lana na plaváku, alebo ich prúd odniesol ďalej. "Pokojne už teraz môžu zaviesť novú kategóriu hlbokého plavca prípadne potápača," zavtipkoval na svoj účet aj Richard Vadovič, jeden z výhercov spotrebiteľskej súťaže so Smädným mníchom na Zambezi. Dve ženy našej posádky sa len placho pozerali vôkol seba a ich prsty držiace bezpečnostné lano boli pri každej vlnke vždy o čosi bledšie od strachu a kŕčovitého zovretia. "Ja balím kufre," presviedčal sám seba doktor. Pri pohľade na vysoké zrázy tektonického zlomu tvoriace kaňon rieky bolo každému jasné, že z tohoto dobrodružstva sa už nedá vycúvať.

GORDON POSLEDNOU OBEŤOU

"Najdôležitejšie je prekonať prirodzený pud sebazáchovy a nesnažiť sa dostať na hladinu vlastnými silami. Záchranná vesta to urobí za vás oveľa spoľahlivejšie," vysvetľoval najviac vydeseným Charles."Dezorientovaní pod vodou by ste vlastnou iniciatívou mohli pokojne plávať smerom ku dnu a nie na povrch," opakoval sprievodca s flegmatickým výrazom na tvári ešte raz pasáže z inštruktáže. Na upokojenie záujemcov v inštrukciách vždy svorne tvrdia, že vďaka mohutnému toku a krátkym perejam je Zambezi mimoriadne bezpečná.

Na jej úseku začínajúcom sa pár stoviek metrov pod čarokrásnymi Viktóriinými vodopádmi vraj od roku 1989, keď začali cestovky ponúkať rafterské splavy, zahynulo len okolo 25 ľudí, čo je v porovnaní trebárs s Vysokými Tatrami úplná selanka. "Tu stratili chlapci z Frontiers jedného sprievodcu," vybehlo na druhý deň počas obeda z úst Kaptainovi K. "Úžina zvaná Narrows nie je náročná, ale ak niekto z člna vypadne, má v nej pre nevyspytateľnosť prúdov ťahajúcich všetko pod skaly veľké problémy."

Poslednou obeťou sa stal v septembri 1998 dvadsaťštyriročný Novozélenďan Gordon Stuart Cadwell. Pri vodopáde Moemba nás Kwanu po čiernych kamenných blokoch lemujúcich celý tok rieky zaviedol k malej kovovej tabuľke, zatiaľ len málo poznačenej časom a tropickým podnebím. Bolo na nej napísané mladíkovo meno,takisto aj meno otca, matky, brata a dvoch sestier. "Rieku netreba brať na ľahkú váhu. Napriek našim upozorneniam, aby to nerobil, sa Gordon bláznil v malej zátoke s kamarátmi. Stiahol ho krokodíl. Prišli aj jeho rodičia a chceli si ho zobrať, mohli však už len pripevniť pamätnú tabuľku. Syna im už rieka nevrátila."

KOMERČNÁ SAMOVRAŽDA

Kwanu sa potom v podvečernom slnku otočil dolu k vodopádu Moemba a celkom pragmaticky poznamenal, že budeme musieť prenášať člny. Čaká nás riadna fuška.

Neskôr po večeri ostatní sprievodcovia vyvrátili verziu o zabíjajúcom krokodílovi: "Mladík bol trošku pripitý a vyťahoval sa pred ostatnými. Tesne nad vodopádom plával bez záchrannej vesty a zachytil ho prúd. Bez vesty a prilby v tejto rieke nemôžeš prežiť," povedal William a ponúkol ostatných voňavým ovocným koláčom upečeným priamo v táborovom ohnisku. William bol jediný beloch v našom sprievode a mal radšej pravdepodobnejšie znejúce verzie nehôd na Zabmezi.

"Domáci nikdy nepovedia to, čo si myslia. Vždy budú hovoriť to, čo chcete počuť," vysvetlil nám neskôr na slovenskom zastupiteľstve v Harare Ivan Halmo. Tento rodený Petržalčan žije v Zimbabwe tridsať rokov. Vedel teda, o čom hovorí. Sprievodca Charles nám donekonečna opakoval, že najťažšie úseky sú už za nami. Vraj nás čakajú už len pereje s obtiažnosťou 4 a menej. Mierka British Canoe Union zaužívaná v raftingu i vodáctve má sedem stupňov, najťažšie splavné vody sú označované šestkou. vyššie číslo môžu mať už len nesplavné vodopády.

Zo štvorkových a päťkových vôd prešli slovenské posádky Stairway to heaven (Schody do neba), už spomínané Guliverove cesty, Tri škaredé sestry, Matku, Chi Mambu (Zelená mamba), Closed Season, Terminátora I a II, Pojedača kontinentálnych kamiónov či Splachovač diablovej toalety.

Jedinou šestkou počas trojdňového putovania expedície Zambezi Smädný mních 2000 bola v prvý deň deviata perej - Komerčná samovražda (Commercial suicide). Na tú si ani jedna zo slovenských posádok netrúfla, z brehu si ju radšej obzerali aj dievčatá z raftu Geronimo pripravujúce sa na februárové majstrovstvá sveta v Chile.

"Hlúposť. Zbytočné pokúšanie osudu," krútila nosom Lucia Mišíková. "Miestnu vodu poriadne nepoznáme. Aj domáci sprievodcovia prešli perej len po okraji, tak, aby sa nepovedalo. Hovorí sa tomu slepačia cestička. No aj tak - klobúk dole pred nimi. Samozrejme, keby som tu žila a dennodenne okolo "deviatky" chodila, nedalo by mi to a raz sa ju pokúsila prejsť."

Lucia bola z rieky opradenej množstvom legiend a príbehov taká unesená, že zabudla splniť to, čo si doma naplánovala - naplniť do fľaštičky na pamiatku piesok Zambezi. Lekár výpravy však svoju plastovú fľašu prázdnu domov neviezol. "Naplnil som ju vodou z rieky. Dám z nej urobiť v laboratóriu rozbor, aby sme vedeli, čoho sme sa naglgali," smial sa tajnostkársky. Pokladík potom dobre schoval, aby ním niekto potme nezapil antimalarické tabletky Lariam.

BOHYŇA NYAMI NYAMI

V úzkom kaňone, z ktorého možno vyliezť len na niektorých miestach príkrymi chodníčkami vytesanými sčasti do skaly, žije domorodý kmeň Tonga. Do nehostinného údolia sa stiahol v časoch etnických konfliktov. "Je ich len pár stoviek, ale získali si rešpekt. Tongovia vedia prežiť tam, kde sa ani zvieratá nevyskytujú vo veľkom počte," rozprával sprievodca cestovnej kancelárie Bubo Tomáš Hušek.

"Pozrite tam," upozornil nás Charles. Na zvislú kamennú dosku niekto vyškrabal obrázok ženy-hada vysoký zo tri metre. "Nyami Nyami, bohyňa Zambezi," doplnil informáciu náš sprievodca. Nyami Nyami vidno aj počas veľkej vody. V čase, keď dorazia do jazera Kariba vody z pralesov v Angole, stúpne rieka až o šesť metrov.

Nyami Nyami sa stala jedným z najpredávanejších artiklov na trhu vo Vic Falls. Miestni predavači lákajú turistov do igelitom zakrytých drevených konštrukcií so stovkami sošiek, bubnov, masiek či príveskov rozložených na zemi. Aj Podtatranci rozmýšľali, ako čo najúspornejšie zabaliť množstvo drevených hrochov, žiráf či hudobných nástrojov do preplnenej batožiny.

Nepísané pravidlo Zambezi znie, že rieka si od každej výpravy niečo zoberie. Doktor Ostrihoň prišiel o nové šlapky, Lucia a Slivka z Geronima o vlasy, Vlado o kondóm, režisér Vosátko o chrípku. Kšeft je však kšeft a v Afrike zvlášť. Ako odplatu si všetci odviezli domov prívesky prívetivej Nyami Nyami, malé drevené safari, zážitky a filmy plné obrázkov.